Keď sme chodili do školy, koniec vojny nám predstavovali ako oslavu: dievča s kvetmi a širokým úsmevom oblápa tankistu, šťastná matka s dieťaťom v rukách spieva s dôstojníkmi, dievčatá tancujú v melódii harmoniky a uniformovaní chlapci sa držia za ramená. Človek mohol ľahko nadobudnúť dojem, že prišiel veľký okamih úľavy a slobody. Cez Krutý kontinent sa dá dôkladne pochopiť, že to bolo inak. Vážnejšie. Tragickejšie. Zložitejšie.
Po knihe o povojnovej nespravodlivosti, o násilí, o tom, že svet sa druhou svetovou vojnou naozaj vykĺbil z pántov, som naozaj pochopil, čo znamená čitateľský zážitok z literatúry faktu. Mimochodom: nemienim sa ho vzdať. Aj preto, že ešte stále doznievajú Moorhouseovi Diablovi spojenci. Detailná analýza a precízny výklad udalostí spätých s paktom, ktorým sa otvorili cesty k historicky najhoršiemu vojnovému besneniu. Do konca Čiernej zeme mi chýba asi sto strán. Vo výhľade Umenie sovietskej kuchyne.
Alebo z prózy. Napríklad Jack London vás môže vziať na potulky s profesorom Darrelom Standingom. Napriek bezvýchodiskovej životnej situácii hlavného hrdinu (a rozprávača v jednej osobe) kráčate v rozličných svetoch, v priateľských aj desivých náladách, čitateľ rýchlo podľahne vzrušeniu z napätia a očakávania. Múdra kniha o živote, o jeho zmysle, o slobode, viere, pravde a nádeji. O Tulákovi po hviezdach som nemohol nepovedať študentom.
Prvou prečítanou prózou však bolo Zrnko pravdy. Napínavá poľská detektívka, ktorá neťaží len z umne skomponovaného príbehu. Čitateľa uvedie do konkrétnych historických vzťahov, do sveta konzervatívnych kultúrnych predstáv, do nebezpečnej hry odohrávajúcej sa na pozadí smutných účtov národnej minulosti. Odborník by možno povedal: postmoderná koláž detektívnej a historickej fabuly. (Odborník skeptik by možno povedal: Pod kepienkom kolektívnych historických komplexov obsekané Meno ruže. Zbohom, milý Umberto!). Názor realistu je jasný: romány Z. Miłoszewskieho sú istotou čítaného a čítavého napätia, tajomnej atmosféry, zážitku z odkrývania pravdy.
A viete, že ekonómia môže byť zaujímavá? Vari nikdy som si nemyslel niečo presvedčenejšie než to, že ekonómovia sa vyjadrujú iba vo vzorcoch, schémach, grafoch, tabuľkách a že celá ekonómia je len nejaká štatistická aplikácia. Vždy ma to odvrátilo od ekonomickej knihy, keď som v nej našiel hustú sieť vzorcov, grafov atď. (a to sme na gymnáziu derivovali a integrovali jedna radosť!). A tu zrazu Daniel Ariely a jeho Aké drahé je zadarmo?. Provokatívny pohľad na ľudské rozhodovanie cez mnohé rozličné pokusy – aj toto môže byť vtipné, múdre, poučné čítanie o ekonomických témach? Ach, áno, aj v našich zemepisných šírkach nájdeme autora orientovaného na behaviorálnu ekonómiu - Lukáša Kovandu. Prečo je vzduch zadarmo? a Šťastie je krásna vec potešia každého, kto nemá rád grafy a túži po ekonomickom poznaní.
Človeku môže napadnúť: aké knihy by ešte mohli vydať? Mňačkov román Ako chutí moc majú stredoškoláci vo výbere povinných diel, okrem toho, že by bol celkom aktuálny. Naposledy vyšiel tesne po revolúcii a odvtedy nič. Áno, mohol by kde-kto pochybovať (veď to bol komunista!), namietať (nie je to dostatočne umelecké!), navrhovať (máme aj lepšie slovenské romány o politikoch!). Ale to je už na iný text.
Ďakujem, Premedia!
