Spomienka na neľútostný boj so strojom z budúcnosti mi preblysne vtedy, keď vidím pubertálne hlavy sklonené nad mobilmi. Sú všade. V autobusoch, v parkoch na lavičkách, v obchodných centrách, v hľadiskách športovísk, kín aj divadiel, v školských laviciach. Slúchadlá v ušiach, displeje v očiach. Sú v mobiloch, sú v nich celí, telom i dušou.
Na chladnú tvár terminátora som myslel aj nedávno v kaviarni. Mal som pri sebe jeden fajnový text, ale scéna, ktorej som sa stal svedkom, ma prinútila odtrhnúť zrak od písmen.
K vedľajšiemu stolu si prisadla trojčlenná rodina. Rodičia a asi trinásťročný synátor. Kávu dostali hneď, k nej sladkého slimáka s hrozienkami. Sklon synátorovej šije jasne informoval, kadiaľ sa nebude uberať jeho pozornosť. Na veľkých ušiach veľké slúchadlá. Mama s otcom sa striedajú v zívaní, každý sa pozerá iným smerom. Chvíľami mi pripadali ako sloní pár, ktorý unavene leží pod stromom niekde v savane. Okolo nich šantí nevyčerpateľné mláďa. Šantí však posediačky. V rukách digitálna škatuľka s logom nahryznutého jabĺčka. Šantí v polohe sústredného laboranta, ktorý vo svojom mikroskope objavil nový typ vírusu. Sloníča s veľkými ušami chce asi prekonať svetový rekord v počte ťuknutí do displeja za minútu. Kým rodičia klipkajú očami v komótnom rytme popového slaďáka, synátor kliká v rytme divokého speed metalu. Nad tým všetkým hrozivé ticho. Zrazu detsky útla šija zmení polohu:
„Ocóóó!? Požič mi tvoj mobil, tento stráášne láákuje...“
„Teraz neé, keď prídeme domov...“
Mláďa urazene zízne na unaveného otca a nespokojne vracia šiju do pôvodnej polohy. Šálka s čajom i hrozienka na cukrovom slimákovi zostávajú nedotknuté.
Rodina po polhodine naďalej mlčiac opúšťa svoje miesto a vstáva. Pokračuje v putovaní po neónovej savane obchodného centra.
Sníva sa mi? To naozaj sa za nimi mihol svalnatý tieň? Široké ramená, hranatá tvár i chôdza. Robotický terminátor chytá mláďa pod krkom. Tú scénu vidím jasne.
Zatváram oči, otváram knihu. Čítať nemôžem.
Postava terminátora skončila v hydraulickom lise, ale idea terminátora je stále tu. Slušne sa zdokonalila odvtedy, čo o nej J. Cameron nakrútil prvý film. Terminátor dnes nepotrebuje pištoľ s laserovým zameriavačom. Má lepšie zbrane. Rýchle. Príjemné. Bezbolestné.
Terminátor žije.
