Súčasný prezident je v celej veci jednoznačne v práve, sudcovia Ústavného súdu k výkladu textu základného dokumentu nemajú čo dodávať. Na otázku, čo chcel autor textu ústavy povedať občanovi (prezidentský singulár), môže relevantne odpovedať iba sám autor. Žiadne iné inštitúty tu nemajú inú úlohu, len sekundovať názoru hlavného tvorcu a interpreta ústavného textu. Ak by bol prezidentom niekto, kto nemal historické šťastie tvoriť ústavný text, to by bola iná káva. Autor našej ústavy je stále aktívne medzi nami a nad nami, hoci jeho aktivitu vnímame skôr ako chôdzu človeka, ktorý nie a nie trafiť na trasu principiálne demokratického, nestranného a nadstraníckeho chodníka.
Oceňme teda interpretačné úsilie, ktoré nám, nechápavým občanom, pán prezident predviedol pri zdôvodňovaní svojho nekonania. Nedá sa svietiť. Hádam iba zhasnúť.
