Minister Čaplovič nemal ustúpiť

Každý rok nám zo stredných škôl odchádza okolo päťdesiatpäťtisíc absolventov. Je to skutočne veľké číslo, ak ho zmeriame skromnosťou nášho pracovného trhu a vysokým počtom nezamestnaných. Učitelia sú naštvaní, lebo pohľad na výplatné pásky im jasne ukazuje, že ich práca stále nemá v hlavách spoločnosti také dôstojné miesto, aké si zaslúži. A bonus na konci školského roka - opravný termín externej časti maturity sa časovo vracia späť. Lebo sa zopár nešťastníkov nevedelo dostatočne skoncentrovať a zvládnuť test na viac ako tridsaťtri percent z jazyka, na viac ako dvadsaťpäť percent z matematiky a viac ako dvadsaťpäť percent zo slohu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Najviac ma trápi, že si súčasný minister dostatočne neuvedomil, že administratívna prísnosť a obsahová náročnosť maturity sú celkom konkrétnymi nástrojmi, ako v očiach maturantov, rodičov a verejnosti vôbec posilniť postavenie učiteľov a škôl.

Najskôr k tej úradno-termínovej prísnosti. Pocitovo chápem rodičov, ktorí sú nešťastní z neúspechu svojich potomkov i z toho, že maturitný výprask ich dieťaťu predĺži cestu za úplným ukončením stredoškolského štúdia. Na druhej strane si treba položiť otázku: ak maturant nezvládne test na potrebný počet percent, nie je to dostatočný signál, že s jeho znalosťami to je naozaj biedne a skutočne nedostatočné? Prečo by mali školy pod ministerskou gesciou ustupovať neznalosti a neschopnosti? Čo maturanti robili počas štúdia, že z tridsiatich otázok v teste z matematiky nezvládnu ani desať alebo z testu zo slovenského jazyka a literatúry správne neodpovedia na dvadsaťdva otázok zo šesťdesiatich štyroch? Viem, že to musí byť peklo pre študenta, ktorý má ukončiť štúdium o rok neskôr ako jeho spolužiaci. Ale aký zmysel má potom učiteľská snaha vychovať dospelých ľudí, ktorí majú v ďalšom živote prevziať zodpovednosť za svoje chyby a zlyhania? Skrátením opravného maturitného obdobia iba ďalej živíme ilúziu, že neúspešný maturant sa počas niekoľkých týždňov v predmete zdokonalí natoľko, že odpovie na viac než úbohých dvadsaťpäť či tridsaťtri percent.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A obsahová náročnosť? Na našich školách majú učitelia k dispozícii stovky úloh v maturitných testoch z minulých rokov. Je nad slnko jasnejšie, že každý zodpovedný a racionálny učiteľ tieto testy využíva ako prípravné cvičenia, ktoré majú podporiť schopnosť maturantov zvládnuť externú skúšku. Okrem toho, dnešní maturanti majú k dispozícii natoľko presné a konkrétne informácie o obsahu a priebehu maturity, že sa musíme chytať za hlavy, ak aj po mnohých hodinách zameraných na maturitné testovanie marcovú skúšku úspešne neabsolvujú. Čo budú títo maturanti robiť v reálnom živote, napríklad pri pohovoroch o prijatí do zamestnania? Máme v nich udržiavať predstavu, že aj vtedy príde ministerský čarodejník a presvedčí zamestnávateľov, aby ustúpili, zľahčili, skrátili? Neriskujeme, že oveľa vážnejšie zlyhanie príde vtedy, keď sa rozhoduje o pracovnom zaradení budúceho maturanta a potom aj o jeho spoločensko-ekonomickom prínose? Kde je potom podstata toľkokrát deklarovanej ambície pripravovať absolventov škôl na aktívne a hodnotné pôsobenie na trhu práce?

SkryťVypnúť reklamu

Miesto toho, aby minister Čaplovič a ľudia v Národnom ústave certifikovaných meraní vzdelávania uvažovali o percentuálnom zdvihnutí hranice úspešnosti (na začiatok by možno stačilo zdvihnúť z 25 na 30 resp. z 33 na 40), máme dnes na stole škandalózny a už odhlasovaný návrh. Ten vracia do zrýchlenej maturitnej hry aj tých, ktorí na maturitu nemajú a potrebujú naozaj dostatok času na to, aby ju úspešne zvládli. Je fascinujúce, že kvôli necelým dvom percentám neúspešných maturantov musia poslanci zmeniť zákon, ktorý bol prvým výraznejším pokusom o posilnenie vážnosti a dôležitosti vzdelania u nás.

SkryťVypnúť reklamu

Ústupok, ktorý minister Čaplovič a jeho poslanci urobili, je v príkrom rozpore so zdravým rozumom i s cieľom programového vyhlásenia súčasnej vlády sústrediť sa „na rast úrovne a kvality vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu, na rozvoj a využívanie vedomostného a tvorivého potenciálu so zvýšením požiadaviek na adaptabilitu a odbornú zdatnosť ľudí.“ (Programové vyhlásenie vlády na roky 2012-2016, časť Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra)

Karel Dvořák

Karel Dvořák

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Učiteľ, čitateľ, šachista. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáO školeSúkromnéSpoločenské

Prémioví blogeri

INESS

INESS

109 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

323 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu