Predávame súdnosť. Zn. SDKÚ

Kým sa o vnútorných protirečeniach v politickej strane iba šepká, je to vlastne v poriadku, pretože šepotov je vždy veľa a nikto – ani rozumný politik, ani triezvy volič - im neprikladá zásadnú dôležitosť. Keď však predseda nahlas povie, že debata má viesť k posilneniu politickej strany, na voľačo dôležité zabúda. Konkrétne na to, že vynášanie názorových rozporov na svetlo sveta ešte žiadnu politickú stranu (ani inú spoločensko-záujmovú skupinu) neposilnilo. Skôr naopak.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Rozdielne názory sú podstatou demokracie. Bez ich konfrontácie sa sloboda vždy dusí v zatuchnutej pivnici totality. Iná vec je, či ceste k politickému programu pomáha mediálna exhibícia každého zakopnutia či návratu zo slepej uličky. Pochybnosti o účelnosti takejto sebaprezentácie sú namieste. Čo modrí politici sledujú zviditeľňovaním svojich súhlasov a nesúhlasov? Naozaj nechápu, že diskusie, debaty, polemiky, konfrontácie, pochybnosti, argumenty, dôkazy musia pri tvorbe vlastného politického programu zostať ukryté pred oslňujúcou žiarou reflektorov a kamier? Je to neskúsenosť alebo zámer? Prečo modrí politici nesúperia za straníckymi dverami a s hotovým programom nevystúpia spoločne a jednotne?
Marginálna poloha, v ktorej sa SDKÚ nachádza, by mala byť dostatočne jasným signálom na to, aby modrí boli v mediálnom priestore nadmieru opatrní a nenechali sa uniesť potrebou nechať sa vidieť a počuť. (Mimochodom, aký zmysel má zverejňovanie pracovnej verzie programu?! Je to vlastne trapas. Ako keby hudobná skupina zverejnila surovú štúdiovú nahrávku, ktorá neprešla citlivými rukami zvukového majstra).
Hlasné zvolanie „Budíček!!!“ Mirka Topolánka, ktoré zaznelo na kongrese ODS, by mali zreteľne počuť aj slovenskí kolegovia. Súčasné preteky v zápase o politický program nemožno hodnotiť inak ako symptóm hlbokej frustrácie a straty politickej rozvahy.
PS. Titulok asi nie je správny. Úspešne obchodovať vraj možno iba s tým, čoho máme nadbytok.