Ak ste slovenčinár alebo slovenčinárka a učíte na strednej škole, mali by ste mladých ľudí zoznámiť s Ťapákovcami. Je to náročná úloha najmä vtedy, ak túžite po tom, aby sa študenti tešili z kontaktu s literatúrou (a samozrejme aj s vami). A to už nerátam s nepríjemne horúcou alternatívou, že sa na Ťapákovcov vo vašej učiteľskej réžii príde pozrieť inšpektor. Cesta k syndrómu vyhorenia s ručením neobmedzeným
Predstaviť Ťapákovcov šesťnásťročným ľuďom tak, aby ich dielo zaujalo a súčasne aby sa pomocou neho niečo naučili – to je riadna nálož. Ťapákovci nie sú dielom akčným, postavy akoby tu ani neboli na to, aby konali, sú skôr ilústráciou, nosičom hotových vlastností. Aby bolo evidentné, že príbeh autorku zaujíma iba okrajovo, telesne znehybní Anču, jednu z výrazných postáv. Ak nechcete pohorieť – pred sebou i pred študentmi –, treba si aspoň v základných rysoch premyslieť trasu, po ktorej necháte študentov kráčať.
Najdôležitejšie však je pokúsiť sa dané dielo spoznať akoby nanovo. Predstavte si, že text čítate ako neznámy. Uľahčiť to môžu študenti, ktorí čítajú naozaj nanovo, po prvýkrát, a preto sa ľahko stane, že prídu s originálnym postrehom. Ani Ťapákovci nemusia byť nuda a šeď, ak v nich vyvoláte potrebu komunikovať o diele. Dá sa to urobiť účinne tak, že sa najskôr spýtate na ich životné skúsenosti s niečím, čo je v diele zreteľne prítomné.
Na začiatok, kým ešte Ťapákovcov nepoznajú, stačí, keď chvíľu podebatujete o tom, aký kvalitný život dnes môžu žiť telesne postihnutí, s akými ťažkosťami sa stretávajú, aké osudy mali v minulosti. Zrazu sa objavujú slová ako paraolympiáda či Bekim, študenti hovoria o svojich skúsenostiach, aha, veď učiteľka je zvedavá na to, čo poznám. Alebo skúste začať tým, že študenti zahrajú klasický manželský spor tak, že muž bude typom manžela pod papučou. Zrazu sa mimochodom dozviete, kto je Macejko Pišinger a ten zrazu pred vami stojí vo vernom podaní aj menej šikovného študenta.
Potom si čítate. Potichu alebo nahlas, každý sám alebo niečím hlasom. Najlepšie tie časti, v ktorých figuruje Anča. Alebo tie, v ktorých sa Iľa konfrontuje s manželom Paľom. Diskutujete a porovnávate, napríklad pomocou takýchto otázok:
V čom je život Anče iný než život dnešných telesne postihnutých ľudí?
Akú povahu a charakter mala Anča?
Ktoré činitele ovplyvnili osobnosť Anče?
Čo podľa vás sledovala autorka tým, že Anču nechala vyšívať svadobné čepce?
Kto bol víťazom manželského sporu medzi Iľou a Paľom?
Bol Paľo pod papučou?
Je pozícia manžela pod papučou výhodná?
V tejto fáze si ako učiteľ môžete vyslovene užiť situáciu, v ktorej študentom hádžete loptičky s otáznikmi. A oni sa hrajú. Aj vás to celkom slušne rozohrialo. Ak loptička s odpoveďou vyletí z ihriska, vrátite ju späť a spolu so študentmi dodržiavate jednoduché pravidlá hry:
Počúvame sa.
Kladieme si otázky.
Porovnávame príbuzné javy.
Citujeme vety z diela.
Výpovede z diela hovoríme vlastnými slovami.
Vysvetľujeme myšlienky a činy.
Vyjadrujeme názor.
Tvoríme.
A keď ste si ujasnili podstatné, nech študenti vytvoria text (jasné, že môžu aj doma), v ktorom sa zamerajú na zaujímavý jav z diela a opíšu ho, vysvetlia, zhodnotia. Tu je pár tipov:
Outsiderka v próze Ťapákovci (Charakteristika)
Zmija Iľa a kráľovná Anča? (Úvaha)
Na peci som odmalička (Beletrizovaný životopis)
Láska všetko prekoná (Slávnostný príhovor na svadbe Anny Ťapákovej)
Ako Paľo Ťapák dom postavil (Rozprávanie)
Podoby emancipácie ženy v próze Ťapákovci (Diskusný príspevok)
Tak toto je domov, Ťapákovci? (Umelecký opis)
Medziľudské vzťahy v rodine Ťapákovcov (Výklad)
A máte vybavené. Pohoda.
Mimochodom, okrem toho, že ste študentov priviedli k poznaniu literárneho diela, vychovávali ste ich k manželstvu, učili ste ich lepšie rozumieť medziľudským vzťahom, viedli ste ich k citlivému vnímaniu telesne postihnutých. Bude to zážitok aj pre vás. A nepohoríte ani pred inšpektorom. O syndróme vyhorenia ani nehovorím.
