Celiakia

Ten pocit plnosti z ničoho som začala viac registrovať keď som bola čoraz viac unavená. Ráno škola, po škole s kamarátkami na pizzu. Oni zjedli pomaly celu pizzu a ja po jednom kúsku pocit plnosti. Lucia, no tak netvár sa že si plná, povedala jedna z nich. Ale ja som vážne plná. Odpovedala som. Myslela som si že je to normálne ale nebolo. Začala som návštevami u doktorov, ktorí si ma posielali z dverí do dverí. Od obvodnej ktorá ma poslala kožnej a tá navrhla spraviť vyšetrenie u zubárky, ušnej, rontgen hlavy, testy na alergiu a u gastro. Opisovala som svoje problémy. Ževraj viac pohybu. Výsledky z oddelení boli všetky negatívne. Prišli štátnice takže som nemohla behať po doktoroch a úprimne bolo mi z toho nanič. Ekzémy sa mi rozširovali. Pod nosom som mala živé rany, ktoré pálili a pri každom usmiatí sa mi vysušené časti pukali a znova a dokola. Môj cieľ bol spraviť štátnice a po nich si ísť niekam oddýchnuť. Štátnice, stres a málo spánku mi to ešte všetko zhoršovalo. Na posteli notebook s nedokončenou bakalárskou prácou a veľa strán ktoré musím vedieť. Pri predstave že to musím za 2 týždne zvládnuť s pálivým pocitom na tvári bol znechucujúci. Všetci sa sťažovali ako sa im nechce učiť. No a čo ja? Pokožka pod nosom ma svrbela viac a viac a do toho sa učiť. Keď nespravím štátnice, môžem si pripraviť 800 eur na opravný termín. Zaťala som sa a povedala som si musím to spraviť a potom si budem môcť dovoliť oddych a kľud, ktorý mi snáď pomôže na zlepšenie môjho zdravotného stavu. Štátnice som zvládla. Veľká vďaka patrí aj jednej pani profesorke ktorá videla v akom stave som. Moja tvár bola hrozná. Po úspešných štátniciach som išla opäť navštíviť doktorov. Prišla som s plačom. Pán doktor nikto mi nedokáže pomôcť. Pozrel sa na mňa zhrozene. To čo máte? Herpes? Poslal ma kožnej znova. S plačom som otvorila dvere s maminou. Doktorka mi chcela nasadiť silné lieky. No v tom moja mamina povedala či by nebolo vhodné ma poslať na gastro oddelenie nech mi spravia tú hadičku do žalúdka. pretože v lekárni nám povedali že to určite súvisí zo žalúdkom. Doktorka sa na zamyslela a povedala no dobre tak ju tam pošleme tak antibiotika dávať nebudeme. Ďakujem mojej mamine, ktorá pri mne vtedy bola lebo neviem čo by bolo so mnou keby ma tam neposlali. Na odporučenie jednej skvelej lekárničky ma odporučila skvelému doktorovi u ktorého som sa objednala na gastroendoskopiu tzv. hadička do žalúdka. Skutočne prvý doktor ktorý ma vypočul a snažil sa mi pomôcť. Mal mi spraviť vyšetrenie na helicobactera ale on podľa môjho rozprávania mal tušenie na celiakiu tak pri zavedení hadičky mi odobral vzorku aj na celiakiu. Pri pohľade na kameru som už videla že niečo sa mu nezdá. Na druhý deň som prišla na krv, kvôli potvrdeniu celiakii. Výsledok POZITÍVNY, ohlásila mi sestrička v telefóne. Zacítila som vďaku, pretože aj keď je to doživotné ochorenie konečne viem čoho sa mám vyvarovať. Po piatych rokoch chodenia po doktoroch a negatívnych výsledkoch sa zistilo čo je príčina. Niekto komu by to zistili a neprejavovalo by sa mu to ekzémami by bol nešťastný ale ja som šťastná. Pretože radšej obetujem tie skvelé dobroty za bezlepkové potraviny ako zas zažiť ten pocit pálenia.Ďakujem.