A čo ďalej?

Písmo: A- | A+

Volám sa Lujza a mám 32 rokov. Otázky typu kedy bude svadba, kedy bude dieťa, nechcete si kúpiť niekedy domček dostávam vcelku pravidelne.

Prečo tieto otázky mňa ani len nenapadnú, aby som ich niekomu položila...a prečo to ľudí vôbec zaujíma. Prečo sa nikto nespýta aké obdobie teraz prežívaš?, si šťastná?, napĺňa Ťa tvoja práca?

Najskôr sa tešíme ako skončíme základnú školu, potom strednú školu, a potom nech už konečne mám titul a konečne budeme mať prácu a svoje peniaze. Lenže pre niekoho príde krutá realita. Rodičia do Vás odmalička vštepujú: poslúchaj, uč sa dobre aby si mala dobré vysvedčenie a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho ideálny zamestnanec. Taký čo je slušný, neodvráva a bojí sa vypýtať plat, ktorý by si zaslúžil. Namiesto toho, vidíme ako drzí, takí čo si neboja otvoriť HUBU a koľko kráť nemajú v hlave toľko čo vy....jednoducho Vás predbehnú. Deň ide za dňom a jediný dátum na ktorý sa upínate je dátum výplaty. A tak to ide dookola, rok za rokom a zrazu prejde 7 rokov, čo chodíte poctivo do práce a zrazu neviete čo ďalej.

Občas si prajem, aby som menej riešila, aby som bola menej zodpovedná.

Obrázok blogu

Chce to zmenu, chce to nápad.

Skryť Zatvoriť reklamu