Mne káva chutí. Stala sa mojou kamoškou tak pred tromi rokmi. Keď som pracovala v Anglicku, veľakrát som nestíhala raňajky, a jediné, čo ma nakoplo a dalo mi akú-takú energiu, bola káva. Moju lásku k nej, tak ako i k čomukoľvek inému, som si budovala a prehlbovala pomaly. Začala som so sladkým mokačínom, neskôr som prešla na latte, potom na cappuccino, až som si chuť kávy zamilovala natoľko, že mi tieto mliečne kávy prestali stačiť, a mojou najobľúbenejšou variantou kávy sa stalo espresso. Teda, malé presso. Jedinou nevýhodou je, že ho vypijem na jeden glg. Preto som si začala pýtať americano alebo lungo. Od januára tohto roku sa opäť vraciam k môjmu obľúbenému malému pressku. a stále si neviem zvyknúť na to, že ho vypijem do minúty.

Zamýšľal sa teda niekto nad tým, prečo máme tú kávu všetci tak radi? Tu je zopár trefných dôvodov:
aróma
V angličtine mám na to frázu „coffee smells like freshly ground heaven.“ Táto [(lás)káva] aróma je niečo, čo mi dáva pocit, že dokážem čeliť čomukoľvek a komukoľvek počas celého dňa. Alebo aspoň nejakú časť dňa :) Nie, žartujem, dobrá, naozaj dobrá káva, ktorú vyhľadávam v tých rôznych kaviarňach v kadejakých kútoch sveta, mi ulahodí svojou arómou. Následne chuťou. I keď sa musím priznať, že aróma kávy je niečo, na čo som si zvykať nemusela. Tá sa mi páčila vždy. Mám rada, keď sa predo mnou zjaví malá šálka kávy, ktorá mi deň spríjemní už len svojou vôňou.
Pokračovanie nájdeš na: https://tipypretripy.com/2018/01/25/kava-pit-ci-nepit/