Pochybujem, že pred pol rokom by polovica Slovenska jazdila s veľkou vlajkou na aute, poprípade si zakryla spätné zrkadlá nejakými pseudoponožkami, pochopiteľne s národnými znakmi. T
Príde mi smiešne ako sa zrazu všetci stali hrdými národniarmi. Pred pár rokmi sa všetci vysmievali z Jána Slotu, lebo sa priznával k tomu, že je Slovák a je na to patrične hrdý. Dobre, robil to nie príliš inteligentným spôsobom ale neskrýval to. V čom sú títo hokejoví nadšenci iní? No predsa v tom, že oni sú skrytými národniarmi, ktorí svoju príslušnosť ukážu iba v čase nejakých veľkých kultúrnych a športových podujatí. Teda, aby sme boli úprimní, sú to skôr tie športové podujatia, ja osobne si neviem veľmi predstaviť zástup ľudí v klaunovskom odeve s veľkým červeným nosom. Teda tie červené nosy sa vyskytujú na Slovensku bežne, ale to je už iná kapitola.
Vráťme sa teda k hokeju, ktorý so sebou priniesol koniec koncov i pozitíva. Reštaurácie a krčmy profitovali viac ako po iné dni v roku, keď sa do nich nahrnulo množstvo chlapov túžiacich si dobre zakričať a ponadávať a pri tom všetkom si vychutnať sladkú orosenú odmenu. Profitovali taktiež športové obchody a obchody so suvenírmi, kde sa to slovenskými symbolmi len tak hemžilo. Muži, ktorí zostali doma prispeli k tomu, že nemožné sa stalo možným, áno Šeherezáde klesla sledovanosť!
Ďalším faktorom, ktorý nám hokej objasnil je súdržnosť slovenských fanúšikov, mnohí prišli z východu až do Bratislavy aby videli svojich hrdinov, niektorí pricestovali až zo zahraničia aby tak ukázali to, že sú stále Slovákmi. Samotní hokejisti ukázali, že i počas ťažkých chvíľ, ktoré zavinili početné prehry ovládajú slová štátnej hymny. Horšie to už však bolo s disciplínou našich fanúšikov, ktorí podľa môjho názoru ukázali i svoju inteligenciu, keď počas záverečného ceremoniálu opäť prehratého zápasu s Ruskom vypískali ruskú hymnu. Určite zavládli emócie, ale treba si uvedomiť, že ak sa niekto nevie zmieriť s prehrou, nemá sa púšťať do hry!
Majstrovstvá síce pokračujú, ale už bez nášho tímu, som zvedavá či aj v najbližších dňoch stretnem vo svojom okolí toľko hrdých Slovákov, alebo sa všetci schovajú naspäť do svojich ulít a budú ticho čakať na ďalšie majstrovstvá.
