"OK, presvedčili ste ma..."
"Ale pôjdem len krokom... Nemienim sa naháňať..."
´Hm, teraz ale uznávam, že ani klus a cval nie sú celkom na zahodenie...
Len keby sa mi už z toho všetkého tak netočila hlava...´
´Správne... Moja trénerka vie, čo treba a dala ma behať doľava...´
´A mňa to celkom baví aj na túto stranu..!´
´To jej však radšej nepoviem, lebo potom by ma možno tak pekne nehladkala...
...nedávala mi božteky...
...a nehovorila mi "Prepáč, že som ťa musela popohnať..."
Viem, že mi chce len to najlepšie a tak sa na ňu nikdy nehnevám.´
´Naopak, som rada, že ma zoberie von, lebo tam sa vždy niečo deje...´
´...a kôň sa môže stretnúť i so svojimi známymi...´
´ktorí veru naozaj vedia pracovať...´
"Myslím, že by sme ich nemali vyrušovať, preto radšej poďme, aby nás nezbadali..."
´Chudáci... Oni musia makať...
´...a ja sa zatiaľ hostím na čerstvo vyklíčenom žitku, ba dokonca na obrovskej (!) vysypanej KOPE žita..., ktorú som práve našla!
To je ale POKLAD!´ Je ho tu toľko, až mi je ľúto, že sa oň nemôžem s nikým podeliť...´
