Medzi mokrými steblami trávy...
si to šinie slizký bezdomovec...
nasledovaný slizúňom s domčekom...
ktorý je rád, že nemusí na svojich pleciach niesť...
takú obrovskú a starú opachu...
ktorá vraj kedysi bývala kaštieľom.
Z hojdačky postupne opadali posledné kvapky vody...
a kým gazdiná vošla do domu po nejaké dobroty...
drzá mačka vyskočila na prinesenú suchú stoličku, aby sa na nej ohriala...
To sa jej však nepodarilo, lebo z nej bola nemilosrdne zhodená...
a svoje miesto na vylihovanie si musela nájsť inde...
rovnako ako jej kolegyňa za plotom.
Tá ako prvá zbadala, že sa blíži večera...
a tak si na ňu robila i najväčšie nároky...
Keď spolu s Čerticou zbadala, že Džino dostal viac ako ony dve dokopy, obe mu začali strašne závidieť...
Potom však boli veľmi rady, že aspoň nemusia ísť na vynútenú večernú prechádzku...
len aby ich kŕmič videl západ slnka...
nad nejakým Gýmešom.
Ony predsa dobre vedeli, že to isté slnko vyjde aj zajtra... (tak načo sa vzrušovať?!)
A taktiež vedeli, že zajtra bude ešte krajšie ako dnes... :)
