Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa môže Národná rada na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona podľa § 89 (Skrátené legislatívne konanie) bodu 1: „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody“.
Definícia základných ľudských práv a slobôd (na ktoré sa pán Richter pri zdôvodnení skráteného konania odvoláva) podľa znenia druhej hlavy a druhého oddielu Ústavy SR vôbec nehovorí o sociálnom, dôchodkovom zabezpečení a už vôbec nie o trinástom dôchodku. Snaha argumentovať skrátené legislatívne konanie ohrozením základných ľudských práv z pohľadu znenia Ústavy SR je teda kontroverzná.
O sociálnych právach hovorí druhá hlava piaty oddiel Ústavy SR (Hospodárske, sociálne a kultúrne práva). Sociálne práva teda nespadajú medzi základné ľudské práva a slobody. Ohrozenie sociálnych práv tak nepatrí medzi ohrozenie základných ľudských práv. Z toho vyplýva, že navýšenie sociálneho a dôchodkového zabezpečenia nepredstavuje dôvod pre skrátené legislatívne konanie na základe mimoriadnych okolností z pohľadu definície základných ľudských práv v aktuálnom znení Ústavy SR. Legitimita skráteného konania a jeho zdôvodnenie sa stáva spochybniteľnou.
Viacerí poslanci chcú schváliť návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, napriek tomu, že zrejme nejde o mimoriadnu okolnosť. Iba ak by sa za mimoriadnu okolnosť a ohrozenie bezpečnosti podľa § 89 považoval pokles preferencií politických strán krátko pred voľbami.
Trinásty dôchodok si dôchodci zaslúžia, ale nemuselo by to byť realizované prostredníctvom odistenia deficitnej bomby tesne pred voľbami a po schválení rozpočtu na rok 2020.
Článok je výhradne názor autora. Nemusí korešpondovať s názorom iných osôb a inštitúcií. Za prípadné chyby sa vopred ospravedlňujem.
