O jednej platonickej láske

Písali si na nete každý deň. Sadali za počítač s pocitom, že tam toho druhého nájdu pripojeného. Dohodla sa stretávka. Cítila ako keby sa poznali roky, že konečne našla toho správneho, pravého. Poznali sa však len krátko.
Padala jedna lichôtka za druhou až si skočili do náručia. Nádherný pocit naplnenosti. Ľúbila ho a on to vedel. Ako to dneska mladí hovoria, iba ju namotával... Aby si užil, užil mladosť... Začalo ju to všetko bolieť. Vedela ako sa celá situácia má, ale nemohla prestať ľúbiť. Pýtala sa, prečo to nepôjde, aby boli spolu. Dostala odpoveď, ktorú nechcela počuť. Nikto zamilovaný ju nechce počuť.

Ostaneme iba kamaráti...Teraz nechcem vážny vzťah.

Prečo jej to teda urobil? Prečo sa snažil dostať ju? Aby si urobil ďalšiu čiarku??
Po krátkej dobe si našiel nové dievča, s ktorou mu to aj tak dlho nevydržalo. Hej, nepochopiteľný čin. Ľudský mozog je nevyspytateľný. Nerozumela tomu, čo jej vykonal. Takto škaredo ju okašlať. Prešli týždne a ona sa snažila zabudnúť. Neznášala mužské pokolenie. Využívajú ju len pre vlastné potešenie.
Myslela si, že všetko skončilo. Proste, že všetka láska odišla. Po pol roku ho stretla. Videla znovu jeho oči, ten jeho šibalský úsmev. Sedel v kine pred ňou. Otočil sa a pozoroval ju. Cítila ten pohľad. Vrýval sa jej hlboko dovnútra a otváral staré rany. Celý film ho potajomky pozorovala aj ona. Zistila, že bude mať pre neho slabosť vždy. Aj keby jej vystrieľa celú rodinu... Film sa skončil. Vyšli z kina a sledovali jeden druhého. Usmievali sa a spomínali, na to, čo bolo a čo mohlo byť.
Stretávajú sa na ulici, porozprávajú sa. On vie, že je jej platonická láska, že tá slabosť nikdy neodíde. Vidí ho a podlomia sa jej kolená. Srdce začne rýchlejšie biť.
Teraz si ona našla svoju skutočnú lásku. A on možno ľutuje, že nevyužil svoju šancu. Bola by mu dala celé svoje srdce. Nevážil si to...
Ľudské osudy sú nevyspytateľné...