Skoro nám odišla

Chcem opísať príbeh mojej kamarátky Ely, pretože si to naozaj zaslúži. Jej osud je krutý. Jej otec je už starší, ale alkoholik ako sa patrí a psychicky ničí celú rodinu. Každému nadáva a zhadzuje kedy sa len dá. Ela žila v prostredí, ktoré jej dosť ubližovalo a tak sa uzavrela do seba. Keď prišla zo školy domov, všetok čas trávila zavretá v izbe a cvičila. Jedlo obmedzila na minimum, pretože jej nechutilo a aj keď niečo zjedla, bolel ju žalúdok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Toto dievča sa jedného dňa rozhodlo, že schudne zopár kíl. Stavila sa s kamarátkou, že dá dole tuším 6 kíl z pôvodných nejakých 56. Túto úlohu aj splnila. Keď došla po prázdninách do školy, celá trieda ju nespoznávala. Kilá už išli dole automaticky, nemusela sa ani snažiť. Začínalo to byť už vážne. Stávala sa z nej chodiaca kostra. Brucho sa jej prepadlo, nevládala chodiť. Všetci si mysleli, že trpí mentálnou anorexiou. Chodila po stovkách vyšetrení. V triede prestala s väčšinou ľudí komunikovať. Mala svoj vlastný svet, v ktorom mala obmedzený počet ľudí. Všetci naokolo mali o ňu strach.
Zašlo to tak ďaleko, že nakoniec ju poslali do nemocnice na Kramáre. Začali jej odchádzať postupne orgány, vypadávali jej vlasy...Strávila tam ťažkých päť týždňov. Doktorka ju neznášala a dávala to dosť najavo tým, že ju často trestala. Dávala ju na samotku, obviňovala ju, že berie preháňadlo. To bol všetko klam. Nič z toho dievča nerobilo. Pustili ju na Vianoce domov pretože trošku pribrala. V deň odchodu jej prišli krvné výsledky, kde sa zistilo, že má helikobaktera. Sama príliš neviem, čo to je. Podľa mňa tí doktori sú dosť mimo, keď jej zobrali krv až po piatich týždňoch. No je to normálne?! Neviem ako to s tou anorexiou u nej bolo...Možno zozačiatku, ale to nebola hlavná príčina jej chudnutia. V novom roku sa vráti späť do nemocnice, aby ju dali do poriadku. Neviem koľko sa z toho bude dostávať, ale to najťažšie má snáď za sebou. V nemocnici to bola pre ňu psychicky náročné a už sa začínala opúšťať. Nakoniec nahrabala nejaké sily a nútila sa jesť.

Keď prišla domov po tej dlhej dobe, navštívili sme ju. Ako nám otvorila dvere, rozplakala sa od šťastia, že nás vidí. Všetci sme ju objali a vypytovali sa jej na detaily. Bolo mi ľúto pozerať na jej útle telíčko. Ale radosť a energia v jej očiach ma napĺňali šťastím, že nakoniec nám neodišla. Jej mamička bola na nás tiež veľmi milá. Táto návšteva bola krásna. Celá trieda sa vyzbierala na darček. Sme jej ho pri tejto návšteve aj dali.
V škole nám chýba a často ju spomíname. Mala by s nami chodiť aj naďalej do triedy ( ak spraví komisionálne skúšky), avšak teraz je pre ňu najdôležitejšie sa zo všetkého dostať a byť zdravá. Je veľmi šikovná a myslím, že to zvládne.
Držíme všetci palce!


Nikola Kárníková

Nikola Kárníková

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  filmpoviedkylidičkyMôj životOnSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu