Vždy keď si vytvoríte zónu komfortu a začnete tam poctivo pripravovať idylické miestečko chodením dookola v bezpečnej zóne samého seba, miesto kde vás nič neprekvapí a na všetko viete reagovať...stane sa to! Zmena. Kríza. Interakcia osudu. Nejaká neviditeľná sila, ktorá sa vás snaží nohou na vašom zadku vytlačiť z tohto kruhu "pseudopokoja". Príchod tejto novej situácie nedokážete prehliadnuť, jej nástup je totiž hoden korpulentnej kabaretnej speváčky. Ak teda táto situácia nastane a ona určite nastane, máte dve možnosti:
Vzpierať sa – predĺži to síce váš pobyt vo vašej zóne a život ocení vašu odvahu bojovať za to s čím ste momentálne spokojný, ale na záver vám to dá "vpiť do dna". Bežný scenár, ktorý nasleduje v momente, kedy nie sme ochotní robiť zmeny, nie je to, že nás nohou vytlačí z našej zóny komfortu. Nie, nie...nie. Bežný scenár v tomto prípade vyzerá tak, že vás potkne a za nohy vás vyvlečie von.
Prestať sa vzpierať a s rukami nad hlavou vystúpiť – začať hľadať riešenia a zväčšiť si pomyselný kruh. Minimálne kým vás to opäť nezačne kopať do zadku.
On to nešťastník ale nemyslí úplne zle. Okrem toho, že sa pri tom baví má aj dobré úmysly. Keď sa nad tým trochu viac zamýšľam uvedomujem si, že pri každej takejto viac či menej bolestivej zmene som na záver vyšla silnejšia, múdrejšia, obohatená... Ak sa niečo také deje, nie je to preto, že by ste vy či ja boli neschopní zvládnuť situáciu, je to také malé...tiché memento toho, že môžeme dokázať viac, urobiť niečo dôležitejšie na inom mieste, pri iných ľuďoch, pri inej činnosti. Je to spôsob, akým vám p. Osud dáva pocítiť blízkosť priateľov a uvedomiť si to, čo slovo priateľstvo znamená. Keď máte pocit, že pri pohľade v zrkadle vidíte rozmazaný obraz príde niekto veľkolepý, kto vezme handričku do ruky a sebavedomo povie „prosím ťa prestaň, stačí len utrieť zrkadlo trochu sa zarosilo od života“...a rozjasní to zahmlené percepčné sklíčko. Je to proces nevyhnutný k rastu.
Keď sme deti učíme sa cez skúsenosť – keď sme dospelí, naivne si myslíme, že všetko vieme. Nevieme a toto je spôsob akým to život demonštruje. Nemajte obavy, keď pocítite na chrbte tlak, ktorý vás bude vytláčať z toho pokojného miestečka, ktoré ste si vytvorili. Nie je to číra zlomyseľnosť zo strany života, je to jeho presvedčenie o tom, že dokážte danú vec urobiť ešte lepšie. Je to jeho presvedčenie o tom, že máte všetky zdroje na to, aby ste danú situáciu dokázali zvládnuť s prehľadom. Ak máte zmysel pre humor, urobte každý deň malý experiment so stereotypným správaním a vystúpte zo svojej zóny komfortu, budete zmeny prijímať lepšie...ak by aj nie, tie pohľady ľudí okolo budú stáť za to!
