Zaskočil ma náhly spor jeho organizátora s iným, podstatne známejším organizátorom – Maratónskym klubom Košice (MKK). V čase, keď už vyše týždňa (od 1. decembra) prebiehala registrácia bežcov na Spring Half Marathon, sa náhle prebudil aj MKK a z čista jasna ohlásil 9. decembra bombastickou tlačovou správou svoj Košice Peace Half Marathon 2020. Vôbec by nevadilo, že obe preteky sú plánované v Košiciach, lebo dopyt bežcov je veľký. Problémom je, že MKK necitlivo, či skôr vypočítavo, predsunul svoje preteky 2 týždne pred Spring Half Marathon. Mnohí bežci, ktorým by väčší časový rozptyl prospel na regeneráciu a mohli by v dobrej forme absolvovať obe preteky, sa tak nechtiac musia uskromniť iba s výberom jedného štartu. Moje predbežné informačné telefonáty na magistrát potvrdzujú aj iné moje obavy, ktoré ako člen komisie dopravy chápem: mesto Košice sotva pripustí nutné odstavenie dopravy pre obe preteky. Ak si MKK predsa dodatočne vybaví súhlasy najmä na obmedzenie dopravy, je málo pravdepodobné, že rovnako pochodí aj polmaratón o 2 týždne neskôr. Takýto koniec sporu by sa už nemohol nazvať ináč, než vydarený (ne-)športový podraz. Nehovoriac o ďalšom dôsledku – možnom rozštiepení bežeckého hnutia do dvoch názorových táborov. Tomu chcem zabrániť.
Po prečítaní zverejnených vyhlásení jednej aj druhej strany sporu som rozčarovaný z toho, že môj materský Maratónsky klub sa dostáva do nevďačnej pozície toho, kto sa zbytočne a neférovo bráni pred „cudzími votrelcami“. Dokonca si vypomáha aj manipuláciou faktov; občianske združenie PPČ Košice o. z. so sídlom v Košiciach, kde aj žije väčšina jeho členov, nazýva „Prešovčanmi“. V emotívne ladenom vyhlásení mi judášsky falošne znie aj iné oslovenie týchto organizátorov „priateľmi“. V dlhodobom pôsobení v bežeckom hnutí som dostatočne skúsený na to, aby som rozlíšil, že tu nejde len o bežné naťahovanie sa o výhodnejší termín, ale o pokus MKK o nešportové zablokovanie vstupu iného organizátora do privlastneného teritória Košíc zmarením ich pretekov. Neúmyselnosť kolízie termínov (16. máj versus 31. máj 2020) sa dá ťažko obhájiť, lebo vo výbere termínu platí nepísané pravidlo: ak sa organizátori nedohodnú, vyberá si prvý, druhý sa prispôsobuje termínom v bežeckom kalendári. V čase, keď MKK oznámil ako druhý v poradí svoj polmaratón, Spring Half Marathon „visel“ na FB ako udalosť už 9. novembra aj s propozíciami v bežeckom kalendári. Naopak pre skúsený MKK je hanbou vydať tlačovú správu o pretekoch s ešte nestanoveným presným termínom („od 15. do 17. mája“), bez propozícií a bez aspoň prísľubov povoľovacích inštitúcií. Lákať pretekárov v stave takej (ne-)pripravenosti pretekov je hazardovanie s ich dôverou nehodné MKK. Aj to usvedčuje MKK z truc podujatia. Takéto náhle rozhodnutie ma prekvapuje aj v inej súvislosti. Správna rada MKK sa roky bráni logickej požiadavke iniciátora A. Ondera a spol. na oddelenie polmaratónu od MMM maratónu, ktoré by prinieslo viacero výhod vrátane finálneho uspokojenia dopytu bežcov v účasti. Pritom samostatný polmaratón by mohol byť prvým skúšobným krokom na takéto postupné úplné oddelenie. Zrazu to bleskovo ide, keď treba prekaziť úmysel „konkurencie“?
Zatiaľ neviem pochopiť, čo je dôvodom toľkej nevraživosti MKK voči inému polmaratónu a inému organizátorovi. Každé nové preteky predsa prinášajú synergický efekt v podobe podporovania záujmu ľudí o vytrvalostný beh a tým aj záujmu o účasť na iných podujatiach MKK. Je to zlé?
Napriek tomu, že som podrobil svoj materský klub kritike, želám si urovnanie tohto sporu, lebo ten každému škodí. V spore mi vadí bezohľadnosť a silové riešenia spoliehajúce sa aj o konexie bez toho, aby sa hľadali prieniky cestou džentlmenskej ústretovosti a pochopenia. Podľa mňa riešenie má v rukách MKK. Výhovorka, že Peace Half Marathon je náhradou za polmaratón Košice – Seňa, by bola uveriteľná vtedy, keby správna rada MKK uvažovala o polmaratóne v Košiciach s predstihom tak, aby sa uskutočnil už v roku 2019. Keďže sa tak nestalo, kontinuita bola prerušená a nemožno sa na ňu odvolávať. Nepamätám si, že by na ostatných valných zhromaždeniach klubu, keď sa už dalo predpokladať zrušenie polmaratónu do Sene, bola takáto myšlienka aspoň spomenutá. Prial by som si, aby si MKK napravil reputáciu. Napríklad tým, že nateraz ustúpi a prenechá príležitosť prejaviť sa partnerskému organizátorovi. Ustúpi bez spoločenskej ujmy presne tak, ako k tomu vo vyhlásení nedopatrením nabáda druhú stranu „...nehrozí, že by v tomto prechodnom období mohli takýmto pozastavením už zmieneného konania utrpieť výraznejšiu spoločenskú ujmu“. Stačí, ak si MKK vyberie z celoročného kalendára lepší termín, pre ktorý nebude čeliť podozreniu z úmyslu zmariť podujatie organizátora vo vyššom štádiu prípravy.
Stále je v hre aj obnovenie tradície polmaratónu Košice-Seňa jeho jednoduchým preložením zo soboty na nedeľu s menšou premávkou, čomu sa údajne nebráni ani dopravná polícia. Pre nový polmaratón v Košiciach pod hlavičkou MKK by však najčistejším riešením bola jeho legitimizácia, začatá informovaním a diskusiou s členmi klubu a zavŕšená schválením najvyšším orgánom klubu - valným zhromaždením. Za takýchto podmienok nový polmaratón pod hlavičkou MKK v Košiciach uvítam o to viac, že by mohol byť koncipovaný ako test oddelenia polmaratónu od MMM, o čom píšem vyššie.
Anonymné vyhlásenie k sporu, zverejnené bez odobrenia členskou základňou, má pre mňa neprijateľný konfrontačný tón. Ako aktívny člen klubu (spracovávam obľúbenú Východoslovenskú veľkú cenu vytrvalcov) s vyhlásením nesúhlasím a nepokladám ho za legitímne. Bez ohľadu na výsledok sporu žiadam správnu radu MKK o jeho vymazanie, lebo nič nerieši, je zavádzajúce, poškodzuje dobré meno partnera a prieči sa športovému duchu a poslaniu MKK.
