Ak nie je možné dosiahnuť regulárnosť súťaží, potom sa radšej vzdajme ich súťažného charakteru a ponechajme im „len“ športovú hodnotu.
Pandémia výrazne skomplikovala organizáciu všetkých športových podujatí bez výnimky. Aj Maratónsky klub Košice (ďalej „Klub“) bol postavený pred dilemu, či dokáže zorganizovať svoje podujatia v súlade s protipandemickými opatreniami alebo či sa ich na sklamanie mnohých radšej vzdá. Vybral si tretiu možnosť. Ikonický MMM ako aj dlhodobý bežecký seriál VVCV sa nakoniec uskutočnili, ale v neúmerne oklieštenej podobe. Na jednej strane nemožno uprieť nepoddajnosť organizátora zachovať kontinuitu týchto tradičných podujatí a súťaží. No na druhej strane je potrebné zhodnotiť ich športovú stránku s dôrazom na zachovanie princípu fair play. Lebo mňa prenasleduje myšlienka, že u oboch to skĺzlo do nešportového pokušenia zneužiť pandémiu a nenápadne si VYROBIŤ ŽELANÝCH VÍŤAZOV.
Medzinárodný maratón mieru - MMM
Už zbežný pohľad do štartovnej resp. výsledkovej listiny MMM poukazuje na pandémiou vynútenú úplnú absenciu svetovej maratónskej špičky, najmä afrických bežcov a bežkýň. Pýtam sa, či bolo správne zo zdravotného aj športového hľadiska vôbec uskutočniť MMM? Ak áno, či by nebolo vhodnejšie prezentovať ho napríklad len ako domáci šampionát v maratóne? Uskutočnením takéhoto okliešteného maratónu v koronavírusovej vojne sme si znova vyrobili ďalšiu historickú traumu, podobnú polemike okolo uznania vojnových ročníkov MMM. Aj keď nevidím do organizátorského zákulisia, predpokladám, že k rozhodnutiu o konaní MMM nemalou mierou prispelo lákadlo mať po mnohých rokoch znova slovenského víťaza MMM pri využití nečakanej príležitosti pandémie. Tak sa aj stalo. Keby nevyhral Hladík (neznižujem hodnotu jeho výkonu), vyhral by iný – ale Slovák. Dvojica štartujúcich zahraničných pretekárov bez víťazných ambícií iba mala dodať maratónu formálny punc medzinárodnosti. Naopak, štart jedinej zahraničnej ženy – favorizovanej Češky Pástorovej vyzerá ako naservírovaná príležitosť na jej víťazstvo, čo aj tak dopadlo.
No a tak nám nakoniec štartovalo len 188 maratóncov na podstatne skrátených okruhoch. S určitou dávkou satisfakcie ale bez zlomyseľnosti konštatujem, že Klub si tak nechtiac naostro a úspešne odskúšal oddelenie maratónu od polmaratónu, ktoré už dávno na Klube neúspešne presadzoval Anton Onder. Keďže vtedy to troskotalo na údajnej neochote sponzorov, vyzerá to, že medzitým názor zmenili. Keď dostatočne podporili zredukovaný MMM teraz, možno je to prísľub aj do budúcnosti. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé porovnanie finančnej primeranosti tohto samostatného maratónu s podujatiami MMM v predchádzajúcich rokoch s nepomerne početnejšími účastníkmi vo viacerých disciplínach, napr. v prepočte výdavkov pripadajúcich na jedného účastníka. Sponzorov by takéto informácie o efektivite vynaložených prostriedkov určite zaujímali, aby sa vedeli zariadiť na tento rok, ktorého začiatok z pandemického hľadiska vyzerá ešte horšie.
Východoslovenská veľká cena vytrvalcov - VVCV
Ešte lepšiu príležitosť vyrábať nečakaných víťazov na želanie poskytla pandémia vo vyhodnotení celoročnej bežeckej súťaže VVCV. Do vyhodnotenia bolo zahrnutých iba 7 uskutočnených pretekov zo 16 pôvodne plánovaných. 6 pretekov, z ktorých súčet bodov sa mohol zarátať do hodnotenia, absolvovali iba piati pretekári. Za týchto neregulárnych podmienok spôsobených vyššou mocou mala byť podľa mňa VVCV 2020 zrušená. Akékoľvek vyhodnotenie nezodpovedá propozíciám a do neprijateľnej miery skresľuje umiestnenie aj výkony pretekárov, čo devalvuje celú súťaž. Pri týchto predpokladoch som upustil od počítania priebežných výsledkov. Výsledky som spracoval až dodatočne na osobné požiadanie riaditeľa MMM Branislava Koniara s výhradou, že mám problém s neregulárnymi podmienkami VVCV. Dohodli sme sa na tom, že organizačný výbor VVCV sa poradí, ako sa s výsledkami naloží. Moja predstava bola, že poslúžia iba na štatistické zadokumentovanie bez vyhodnotenia či dokonca oceňovania najlepších. Podkladom rozhodovania mali byť predbežné výsledky, ktoré som prakticky bez kontroly poslal na Klub. Tak sa stalo, že som opomenul započítať prvé preteky v Blažiciach. Zbytočne som čakal, že sa mi niekto ozve. Namiesto toho sa na pôde Klubu urobilo vyhodnotenie najlepších a tabuľka sa zverejnila (aj s chybou vynechaných pretekov) na FB Klubu. Všetko bez toho, aby som bol ako člen organizačného výboru, ktorý má na starosti spracovávanie výsledkov, čo i len kontaktovaný. Individuálne kroky Klubu „ospravedlňovalo“ zavádzajúce tvrdenie, citujem „organizátori VVCV.... sa rozhodli upraviť pôvodné propozície a poradie bežcov stanoviť ináč, než bolo v pôvodných propozíciách.“
Podľa mňa na dodatočnú úpravu propozícií, a už vôbec nie v závere súťaže, nie je oprávnený ani organizačný výbor ani Klub. Tu išlo o svojvoľné pozmenenie propozícií tak, že namiesto pôvodných 6 zarátavaných pretekov sa do výpočtu bodov zarátavali iba 3 najlepšie výkony pretekára. Otázka znie, prečo práve 3, a nie 4 alebo 5? Pýtam sa preto, lebo každá zmena počtu zarátavaných pretekov zásadne mení poradie (absolútne aj v kategóriách) aj počty bodov.
Ako vidno z tabuliek, podľa výberu počtu zarátavaných pretekov v rozptyle od 3 do 6 by sa na pomyselnom stupni víťazov u mužov v absolútnom poradí vystriedalo 6 rôznych bežcov, u žien až 7. Je to príležitosť na manipuláciu v prospech resp. neprospech určitých pretekárov. Či k tomu došlo v dobrej viere alebo s nečistým úmyslom manipulovať výsledky súťaže, neriešim, posúdenie prenechávam čitateľovi resp. bežcom, ktorých sa to týka a ktorí sa môžu cítiť ukrivdení. Ja sa však na tomto nemienim podieľať, lebo som športovec a dodržiavanie pravidiel je pre mňa posvätné. Svoju účasť v organizačnom výbore VVCV na dobrovoľnej báze považujem odteraz za zbytočnú. Výsledky v podobe, v akej boli zverejnené, nie sú mojím dielom a nepodpisujem sa pod ne. Klubu posielam okontrolované finálne spracovanie VVCV, ktoré medzitým boli zverejnené na bežeckej web stránke aj s upozornením, že nezodpovedajú propozíciám a majú obmedzené štatistické využitie.