Keďže som s Piešťanskými kúpeľmi spájaný najviac ako ich mečiarovský privatizér, či dokonca ich ničiteľ a viacerí narážajú vo svojich reakciách na môj blog práve na túto kauzu, uvediem v niekoľkých častiach skutočnosti, ktoré boli s Piešťanskými kúpeľmi spájané do roku 2008. Potom som už s nimi nemal nič spoločné a tak už o nich nemám relevantné informácie.
Ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti VADIUM Group, a.s., a tiež ako človek, ktorý žil 38 rokov s Piešťanskými kúpeľmi, by som teda chcel uviesť uviesť niektoré skutočnosti na pravú mieru.
Keďže je tento príspevok rozsiahlejší, rozdelil som ho do viacerých článkov, aby jeho čítanie nebolo únavné a odradzujúce. Ďalšie časti budem zverejňovať hneď v zápätí
Najprv trochu z histórie...
Ako je známe, spoločnosť VADIUM Group a.s. vrátila akcie kúpeľov Piešťany nazad Fondu národného majetku (FNM). Tento prevod som „dobrovoľne“ podpísal 2.7.1999Že bol na mňa v súvislosti s prevodom akcií vyvíjaný nátlak jednoznačne potvrdil vo svojom prejave v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu dňa 17.11.2001 dokonca v tom čase úradujúci predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Citujem: „Rovnako sme DONÚTILI pána Martinku, že vrátil veľmi významný objem akcií.” Som zvedavý, aké „politické zdôvodnenie” bude pre tento výrok mať. „Morálne” je jasné. Všade vo svete, keď je napr. žena donútená k sexu, je to trestný čin znásilnenia a páchateľ sa snaží vyniť tým, že prenesie „zodpovednosť” na obeť, ktorá ho vraj provokovala, chcela to a urobil jej tým len dobre. Mne ľudia, ktorí tomu nerozumeli, ale závideli a SLEDOVALI asi SVOJE ZÁUJMY, vonkoncom dobre neurobili. Navyše každý politik, ktorého kroky – čas, dôkazy a „svedomie” zhodnotí, by mal na základe tejto bilancie zvážiť svoje ďaľšie pôsobenie v politike.„VŠADE” JE TAKÉTO KONANIE NEPRÍPUSTNÉ AŽ TRESTNÉ.. Nevydržal som nátlak, vykonštruovaného trestného stíhania a vyhrážky výpalníkov, ktorých motívu som nerozumel, nakoľko nechceli, aby som ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spol. VADIUM Group a.s. podpísal prevod akcií na nich, ale na štát. Žiaľ, s vaničkou vyliali i dieťa. Ďalších 2000 akcionárov - zamestnancov kúpeľov a dôchodcov stratilo tiež svoj podiel na majetku. Ešte pred prevodom akcií, keď VADIUM Group a.s. vlastnilo 68% akcií SLKP, a.s., FNM v „súlade so zákonom“ po rozhodnutí 32% akcionárov vymenoval za nového generálneho riaditeľa pána Drabálka, skúseného strojára, o ktorého znalostiach z kúpeľníctva so nemal vedomosť, poznal som ho len z urážlivých vyjadrení na moju adresu, zverejnených v novinách. Podotýkam, že prišiel do 40 rokov výborne fungujúceho a prosperujúceho podniku. Prvé čo urobil, začal prepúšťať pracovníkov. Poznamenávam, že spoločnosť VADIUM Group a.s., ako súkromná firma s významným podielom akcionárov - zamestnancov SLKP, a.s., neprepúšťala, ale prijímala, počet pracovníkov zvýšila o 102 na 2209. Pán Drabálek nominovaný FNM, teda štátom, k prepúšťaniu pristúpil a v roku 2000 už bolo len 2001 zamestnancov. My sme si vážili našich pracovníkov pre ich vzťah ku svojmu podniku, pre ich odborné vedomosti a dlhoročné skúsenosti, čo potvrdzovala prax do mája 1999. Po prevzatí „kontroly“ nad kúpeľmi spoločnosťou CP Holding z Veľkej Británie, po relatívne krátkom čase, pána Drabálka vystriedal pán Kramárik. Už vtedy sa však začali symptomatické znaky, že kúpele sa uberajú veľmi nesprávnym smerom (a stačilo tak málo – pokračovať tam, kde skončilo VADIUM Group a.s.). Pokles počtu lôžko-dní, skracovanie priemernej dĺžky liečenia atď. Nič svetoborné však nebolo vymyslené, kúpele išli naďalej do čoraz horších čísiel. Namiesto lekárskeho riaditeľa dosadili človeka, ktorý narobil v oblasti liečby pacientov kopu rozporuplných opatrení. Žiaľ tento stav v medicínskej oblasti pretrvával dlho. Keď pán Kramárik zistil, že hospodárenie nefunguje ako by malo, teda, že výkony sú nižšie, ako by mali byť (nielen z dôvodu nekvalifikovanej obchodnej politiky a zlej orientácie), opäť siahol po prepúšťaní, čo je znak zlého „podnikania“. Zrejme ani s ním noví akcionári neboli spokojní, tak ho vymenili za pána Pilza z Rakúska. A zase sa prepúšťalo. K 31.12.2007 bolo v SLKP už len 1379 zamestnancov, t.j. stav sa znížil o cca 830 pracovníkov. Citujem z účtovnej závierky k 31.12.2007.
V polovici roka 2008 boli pánom Pilzom publikované rozhovory v Hospodárskych novinách, v časopise Hoteliér a v ďalších médiách, kde hovoril o našich haluškách a borovičke.
Neviem prečo pán Pilz, zvolili práve halušky a borovičku. Veľmi tým dehonestoval nielen kúpele, ale celú slovenskú verejnosť. Veď Rakúsko tiež nie je iba jódlovanie v krátkych kožených nohaviciach alebo Priklopil, Fritzhttps://svet.sme.sk/c/4355936/jednohlasne-fritzl-dostal-dozivotie.htmll a spol. Ja som zo svojho života 14 rokov prežil v Rakúsku, veľmi si Rakúšanov vážim a nedopustil by som urážať ani tento národ. Piešťanské kúpele aktívne poznám viac ako 38 rokov. Nikdy sa tam nepodávali iba halušky a borovička, bola to vždy komplexná kúpeľná starostlivosť, ktorá zahŕňala tradičnú kúpeľnú liečbu postavenú na stáročných skúsenostiach hlavne lekárov, zdravotníckych pracovníkov a samozrejme aj na ostatných komplexných službách – ubytovanie, stravovanie a v neposlednom rade na dvoch unikátnych médiách, ktoré sa pacientom podávali, a to je termálna minerálna voda a sírne bahno. Preto piešťanské kúpele už za Československej republiky získali prívlastok „RODINNÉ STRIEBRO“. A neboli poprednými kúpeľmi len v Európe, ale i vo svete. Výrok pána Pilza, ktorý bol použitý na titulke časopisu HOTELIÉR z júna 2008 „Chcem vrátiť piešťanské kúpele na mapu Európy“ bol možno v tom čase pravdivý, ale do príchodu pána Pilza platilo, že piešťanské kúpele patrili k štyrom najlepším svetovým kúpeľom na liečenie reumatizmu. Ďalší jeho výrok v uvedenom časopise, že stačí ísť do Viedne a už pojem Piešťany nikomu nič nehovorí, je neuveriteľný, nakoľko tisíce Rakúšanov, hlavne Viedenčanov, navštevovalo piešťanské kúpele a v posledných dvadsiatich rokoch tu boli aj rodinní príslušníci rakúskych prezidentov, rakúski kancelári, čo bolo zdokumentované v rakúskej tlači v najčítanejších denníkoch. Len pre informáciu, rakúska cestovná kancelária MIKES posielala rakúskych klientov na dlhodobé liečenie do piešťanských kúpeľov už pred 50-timi rokmi a do dnešného dňa sú to tisíce Rakúšanov – hlavne Viedenčanov. Pre veľký záujem pán Mikes senior dokonca už v 60-tych rokoch minulého storočia zaviedol priamu autobusovú linku z Viedne do Piešťan. Takže pán Pilz sa asi v krajine, v ktorej má trvalý pobyt, pýtal len azylantov z tretích krajín, aj to nie všetkých.
Ak v ďalšej časti článku Hospodárskych novín p. Pilz hovoril, že nevedel, kde sú Piešťany, tak potom v oblasti cestovného ruchu – špeciálne kúpeľníctva nemal čo robiť. Totiž, pán Pilz, kúpele Piešťany boli známe už od roku 1549, kedy bola prvá písomná zmienka o kúpeľoch. Bolo to v diele Juraja Wernhera, ktoré bolo vydané v Bazileji a kde sa hodnotia termálne vody ako „najliečivejšie v celom Uhorsku“. Snáď treba ešte vybrať z mnohých, ktorí sa zaujímali o piešťanské kúpele, napr. Johann von Crantz, hlavný balneológ Rakúska – Uhorska v roku 1777, či Karl Gottlieb Windisch v roku 1780, alebo prof. Prochaska, vládny radca a mnohí ďalší významní rakúsko–uhorskí činitelia. Ale to by si tieto veci musel pán Pilz najprv naštudovať. Dokonca mnohí rakúski vojvodovia a kniežatá si nechávali donášať domov, do Viedne bahno, aby sa mohli liečiť.
V rozhovore ďalej pán Pilz uviedol, že wellnessový trend sa už skončil. Ale keby bol pán Pil na XV. zjazde FBLR (Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ak Vám to ako hoteliérovi niečo hovorí), ktorý sa konal v Piešťanoch v máji 2005, tak už tam by bol počul, že wellnessu už dávno min. pred 5 rokmi odzvonili a všetci diskutujúci lekári doporučovali vrátiť sa k tradičnej kúpeľnej liečbe založenej na termálnej vode a liečivom bahne, ako to bolo do roku 1999 ( je zaujímavé, že jeho výrok o skončení wellnessového trendu odznel po mojich doporučeniach – rozhovoroch s Dzurindovým privatizérom p. Schreierom). Mimochodom, určite by na tomto zjazde počul, ako reagovali lekári na príspevok jeho bývalého lekárskeho riaditeľa a „budovateľa“ soľnej jaskyne o soľnej jaskyni. Môžeme povedať neboli to chvályhodné diskusné príspevky zdravotníckych pracovníkov z celého Slovenska, hlavne však pneumológov. No boli to vlastne veľmi kritické diskusné príspevky k „umelo vytvorenému niečomu“, čo sa v normálnej balneoterapii neposkytuje. Na otázku redaktorky časopisu Hoteliér pán Pilz odpovedal: „Dnes sa nesmierne intenzívne žije a pracuje. Takže my musíme hľadať, čo je pre našich klientov dôležité. Preto máme napríklad zakázané používanie mobilov v terapeutických priestoroch. To chceme riešiť.“ No ak je najdôležitejšie to, že klient nemôže používať v terapeutických priestoroch mobil, treba to naozaj riešiť – jednoduché, treba im ich zobrať pri nástupe na kúpeľnú liečbu alebo ešte lepšie nainštalovať do terapeutických priestorov rušičky signálu na mobil. Na ďalšiu redaktorskú otázku časopisu Hoteliér: „S kým spolupracujete v oblasti medicíny“ odpovedal, že aj s Výskumným ústavom reumatických chorôb. Výskumný ústav reumatických chorôb sa už vtedy 2 roky nevolal Výskumný ale Národný ústav. Chcel by som vedieť, do akých trendov v medicíne vtedy investoval v posledných rokoch. Ak pán Pilz myslel kryoterapiu, ktorú spomínal, tak tá tu tiež bola. Nebola však ako prvoradá liečba, ale ako liečba podporná. Totiž kúpele Piešťany vždy využívali tradičné prírodné média, a to termálnu minerálnu vodu a sírne bahno, ktoré sa podáva v podobe bahenného zábalu o teplote 42 – 46 °C - čiže hypertermálne procedúry.
Redaktorke časopisu Hoteliér na jej otázku, odkiaľ čerpáte inšpiráciu, či z odborných výskumov alebo zo zahraničných ciest, pán Pilz odpovedal: „Je to mix. Berieme informácie z každej strany – z internetu...“ V Rakúsku sú kúpele, kde sa podáva, ako procedúra, vaňový kúpeľ v pive a pivných kvasinkách, čítal som to na internete. Nebolo by to vhodné, podľa pána Pilza, aj pre kúpele Piešťany? Piešťanské kúpele nepotrebujú kopírovať iné kúpele. Piešťanské kúpele majú to, čo by si iné mať želali, ale nikdy to mať nebudú, ako napr. svetoznáme sírne bahno. Za tým vždy chodili pacienti z celého sveta. Zúfalých kópií je na svete dosť. Piešťanské kúpele sú originál a keby robili kópiu kópie, načisto sa vymažú z mapy sveta. Na jeho výrok: „Radšej urobím dobrú kópiu ako originál, ktorý nefunguje“ sa dá len odpovedať, že originál, ktorý tu bol storočia výborne prosperoval počínajúc Winterom a určite do roku 1999.
Pelokinezioterapia (liečba pomocou bahna, kedy pacient môže pohybovať postihnutými kĺbmi v nádobe s bahnom, pričom bahno prepúšťa medzi prstami) tá tu už bola. My sme ju bežne poskytovali, len pán Pilz ju tu zrušil. O kvalite manažmentu svedčí i fakt, že sa pán Pilz radil s „manažérkou balneoterapie“. Táto pani nemá žiadnu kvalifikáciu, ani skúsenosti v oblasti podávania procedúr. Ak som bol dobre informovaný, mala stredoškolské vzdelanie z hotelovej školy. Neviem, či sa pán Polz pýtal, čo na to hovoria zdravotnícki pracovníci v kúpeľoch, najmä lekári, ale mne sa to zdalo nanajvýš zvláštne, aby pracovník s takýmto vzdelaním riadil zdravotnícky úsek v kúpeľoch, ba dokonca určoval, aké liečebné procedúry sa budú podávať! V časopise Hoteliér taktiež tvrdil pán Pilz nasledovné: „Priemerná dĺžka pobytu u nás je 11 dní a našim cieľom je, aby to tak aj zostalo“. Nerozumel som tomu, lebo podľa vyjadrení jeho PR manažérky v tlači, bola priemerná dĺžka pobytu cca 6,5 dňa ( asi sa pomýlila ) a on v Hospodárskych novinách tvrdil, že stúpla ošetrovacia doba z 11 na 13 dní. Asi sa nevedeli ujednotiť. Nech bolo ktorékoľvek z týchto čísel pravdivé, tak sa aj tak nemali čím chváliť, totiž pred jeho pôsobením, za čias VADIUM Group a.s., mali kúpele ošetrovaciu dobu 19,5 dňa. Každý, kto len krátko pracoval v Piešťanských kúpeľoch, vie, že najlepšie výsledky kúpeľnej liečby sú z medicínskeho hľadiska po 20-dňovej kúpeľnej liečbe. Každý dobrý manažér sa snaží, aby ošetrovacia doba bola, čo najdlhšia, vtedy sú totiž najmenšie náklady na pobyt. V časopise Hoteliér tento pán ďalej uviedol: „Nemáme pacientov, ale hostí.“ Už starí Rimania navštevovali kúpele, aby si vyliečili svoje rany po bitkách. Tiež tvrdil, že centrom jeho záujmu je stále medicína, ale to si pán Pilz protirečil, pretože medicína pozná iba pojem pacient a nie hosť. To akoby sa povedalo – ideme na vizitu, akú diagnózu má ten hosť?
Najkrajšie to povedala jeho hovorkyňa, pani Beňačková. Tá sa napr. chválila, že kúpele mali v roku 2007 54.000 klientov, čo je nič nehovoriaci údaj, ktorý je určený len na zmetenie laickej verejnosti. Dôležité sú totiž lôžkodni, teda počet prenocovaní. To ako keby sa povedalo, že na futbalovom zápase bolo 60 000 návštevníkov. Tieto čísla ukazujú asi toto, áno na futbalovom zápase, ktorý trval 90 minút (čo všetci vieme) bolo 60 000 fanúšikov, ale 54 000 klientov bolo na koľko minút, dní, nocí v kúpeľných hoteloch - jednu noc, dvadsať minút ako v hodinovom hoteli alebo čo...?
Keby som prevzal uvedenú teóriu v údajoch o počte hostí - klientov, tak by sa pri rapídnom znížení kapacity kúpeľov oproti roku 1999 mohlo chváliť, jedine keby kúpele mali cca 120.000 hostí, klientov, možno pacientov. Keby sme vychádzali napr. z údajov z roku 1947, kedy lôžková kapacita bola 650, t.j. o 3,76 krát menšia, ako mali kúpele v roku 2008, tak mali mať 127.892 hostí. Týmto príkladom iste uznáte, že samostatný údaj o počte klientov je zavádzajúci. Korektné údaje sú vyjadrené v počte lôžkodní, počte prenocovaní alebo vyťaženosti lôžok - postelí (nie izieb). Za čias VADIUM Group a.s. sa vyťaženosť lôžkovej kapacity pohybovala medzi 72 – 86%, čo je v kúpeľníctve – hotelierstve ojedinelé. Tento údaj je o to lepší, že za našej pôsobnosti bolo o 589 lôžok viac ako bolo v roku 2008 (bez Smrdákov 477), za predpokladu, že sú pravdivé údaje, ktoré boli poskytnuté časopisu TREND.
Pán Pilz tiež prezentoval excelentnú myšlienku, že kúpeľníctvo je jedným z najdôležitejších pilierov turizmu Slovenska – to asi objavil Ameriku! Skvostná myšlienka. Keby si bol ale naštudoval balneografiu Slovenska, tak by zistili, že Slovensko je krajinou s počtom 1.284 prameňov termálnych vôd a 40.000 prameňov obyčajných vôd, čo je vo svetovom meradle hustota naskrze výnimočná. O tejto jeho myšlienke totiž už dávno vedeli nielen naši predkovia, ale je to známe po celom svete. My sme pyšní na bohatstvo našej krásnej krajiny a desiatky rokov sa Slováci snažili zveľaďovať Slovenské liečebné kúpele Piešťany. Kúpele Piešťany boli pod vedením pána Pilza zasa v mínusových číslach. V roku 2007 mali stratu 24,854 miliónov, aj keď kúpele v TASR dňa 19.12.2007 (správa pod názvom: SLK Piešťany založili dcéru Prírodné liečebné kúpele Smrdáky) prostredníctvom PR manažérky – hovorkyne SLKP a.s. vyhlásili: „Spoločnosť očakáva k 31.12.2007 zisk.“ Robili si kúpele srandu z verejnosti alebo sa im za 12 dní podarilo zo zisku urobiť stratu takmer 25 miliónov? Ďalší rok kúpele v tomto trende „úspešne“ pokračovali so stratou – k 31.3.2008 mínus 42,57 miliónov slovenských korún. Vraj to bolo kvôli investíciám. Preto sa nedalo nechápať vyjadrenie tohto pána v júnovom čísle časopise Hoteliér v roku 2008 „Rozvíja sa automobilový priemysel, investujú sa tam obrovské peniaze. To je fajn, ale títo investori môžu odísť, keď nájdu vhodnejší trh. Je to bežná prax, ale turizmus tu ostane vždy.“. Ak sa nad tým zamyslíme, tak do automobilového priemyslu na Slovensku investujú skutoční investori z vlastných zdrojov, začínajú budovať svoje podniky na zelenej lúke a sú prínosom pre Slovenskú republiku. Napr. poskytnutím práce pre tisíce slovenských občanov, čo nie je prípad SLKP a.s., kde po nútenom odchode VADIUM Group a.s. sa vtedy znížil stav zamestnancov cca o 830, v hlavnej miere prepúšťaním.
