Príjemne ma prekvapila čítanosť prvého príspevku môjho blogu a k nemu a k reakciám naň by som chcel dodať jednu poznámku. Samozrejme, že o skutočnostiach, ktoré viedli k priamemu ohrozeniu mňa a môjho syna, som podal nielen trestné oznámenie, ale osobným listom som kontaktoval priamo novú ministerku vnútra. Čo si myslíte, vážení čitatelia, čo sa asi stalo? No nič, ako v mnohých iných prípadoch.
Dúfam, že prípad vraždy Kuciaka a jeho priateľky a jej vyšetrovanie bude konečne prvým pozitívnym príkladom toho, ako si orgány činné v trestnom konaní na Slovensku plnia svoje zákonné povinnosti. Ale ak si myslíte, že niekde inde, napríklad v Európskej únii všetko funguje tak, ako má, asi vás vyvediem z omylu. Mám k tomu veľmi názorný príklad, o ktorom som sa dozvedel priamo z pôdy nemeckej politickej špičky. Ide o prípad banského nešťastia v Handlovej z roku 2009, ktorý sa dostal nie len na stôl slovenských príslušných orgánov činných v trestnom konaní, ale aj na pôdu OLAF-u, Europol-u, ale aj niektorým europoslancom.
V tomto prípade existujú dôkazy, že oficiálne vyšetrovanie príčin nešťastia bolo zmanipulované tak, aby sa zakryla jeho skutočná príčina. Napriek tomu, že vyšetrovanie bolo uzavreté s tým, že išlo o nešťastnú náhodu ktorej sa nedalo zabrániť a zásah vyššej moci, v skutočnosti sa tragédii dalo predísť. V skratke, príčinou zbytočnej smrti týchto baníkov bolo absolútne nedostatočné technické vybavenie a zabezpečenie bane, kde v rozpore s banskými predpismi chýbali a stále chýbajú tie najzákladnejšie veci. A to napriek tomu, že štát ťažbu každoročne podporuje obrovskými sumami - tieto peniaze sa však kvôli obrovskej korupcii, siahajúcej až k súčasným politickým špičkám, nikdy nedostanú tam, kde sú potrebné ale asi miznú vo vreckách skorumpovaných politikov a úradníkov. V tomto konkrétnom prípade korupcia a chamtivosť vyústili až do zbytočnej smrti desiatok statočných baníkov. Zaujíma to dnes však na Slovensku niekoho?
O tomto prípade sa zmienil popredný nemecký ekonomický magazín Capital v čísle 06/2018 (https://www.capital.de/wirtschaft-politik/das-musterland-slowakei-ist-abgebrannt). Avšak okrem toho, že tento článok spomenul túto problematiku, bola táto problematika, vyslovene zneužitá na ekonomické záujmy istých podnikateľov, ktorí majú s podnikaním na Slovensku možno negatívne skúsenosti, či už sa jedná o spoločnosť EuroGas, alebo nemeckého podnikateľa Gerd-Hermanna Horsta.
https://www.capital.de/wirtschaft-politik/das-musterland-slowakei-ist-abgebrannt/4
Pritom o postúpení podania do európskych štruktúr informovali aj niektoré slovenské média. A aký to malo dopad? Do dnešného dňa som nenašiel nikde a ani sa mi nedostala do uší informácia, aby sa týmto nešťastím bol vôbec niekto zaoberal a už vôbec nie v Európskej únii.
Pritom podľa medializovaných informácií o exposlancovi Jánošovi mohlo ísť o súvislosť s dotáciami, ktoré si Európska únia tak „úzkostlivo“ stráži. O domácich médiách ani nehovorím. Bolo nesmierne smutné sledovať správy viažuce sa na túto udalosť pri výročí Dňa bielych ruží, keď nikto ani len nespomenul, že tento prípad nie je do dnešného dňa uzavretý, nehovoriac o banskom nešťastí v Novákoch, ktoré sa stalo ešte 3 roky pred Handlovou, a že prebiehajú aj niektoré vyšetrovania. Nezachytil som ani, aby sa niekto niekedy bol vdovám a pozostalým ospravedlnil za to, že stratili manželov, otcov, bratov, synov. Nie, nejde o o tento konkrétny prípad, ale o to, aby som na tomto konkrétnom prípade, ale aj mojom osobnom, rodinnom poukázal na to, ako u nás (ne)funguje právo a spravodlivosť.
Potvrdila mi to dnes aj jedna renomovaná nemenovaná novinárka, ktorá mi povedala, že nechápe, o čo mi na tomto blogu ide a že načo je dobré spomínať desať rokov starý prípad, keď tým mŕtvym baníkom už aj tak nikto život nevráti. Bol by som zvedavý, či by to dokázala povedať do očí vdovám a pozostalým po týchto, ale aj iných nešťastiach. A vrchol bol, keď sa ma pýtala, či sa nebojím, že dopadnem ako Kuciak. Ja však nie som ako Kuciak. Ja nie som mladý a na rozdiel od neho už mám život takmer za sebou. A navyše, za mnou nikto nebude smútiť, ako za tými mladými, ale mnoho ľudí sa bude tešiť z toho, že „zgegol“ jeden „mečiarovský privatizér“ a už ich nebude obťažovať svojim „svedectvami“.
Toto som napísal len ako bleskovú reakciu na odozvy na svoj prvý článok. Nikoho nezaujímajú ľudia, nikoho nezaujíma náš štát. Už dávno sa zaujímame len o profit a z toho plynúce peniaze – bez ohľadu na všetko. A som presvedčený, že práve toto a takto cíti dianie za posledné roky u nás drvivá väčšina obyvateľov našej, inak prekrásnej krajiny. Je nesmierne smutné sa stretnúť s tvrdením v zahraničí, že Slovensko je krásna krajina, len má tú smolu, že ju obývajú Slováci. Asi nie jeden z vás sa už s podobným hodnotením vlastnej krajiny stretol. V tej krajine sa býva dobre, v ktorej sa oplatí byť poctivým. Žiaľ, u nás na Slovensku to nie je tak.
