Záhadné čísla okolo Piešťanských kúpeľov
Prečo pán Kaník tvrdí alebo musí tvrdiť, že „som takmer zničil piešťanské kúpele, kým ich dostal do rúk normálny privatizér“? Za mojich čias mali kúpele cca o 1100 zamestnancov viac, tým aj o 240 mil. SKK ročne vyššie výdavky a i tak boli každoročne ziskové. Normálny privatizér „usporil“ za 9 rokov na mzdách 40-60 mil. Eur (1,2-1,8 miliardy SKK) a i tak mu zisky „“ unikajú“. Čo je v pre pána Kaníka „normálne“? Dať prácu ľuďom alebo ju zobrať? A to bol aj ministrom práce, soc. vecí a rodiny! (čítaj: „Dar alebo zbierka občanov vo výške 780 miliónov SKK
Prečo Eva Mihočková zase uverejnila právny nezmysel pána Kaníka, že „Dokázať privatizačné podvody je veľmi ťažké, lebo všetko sa mohlo udiať v súlade so zákonom“
Takú „perlu“ nemôže povedať ani žiak základnej školy, ktorý vie, že ak je niečo v súlade so zákonom nemôže to byť zároveň posúdené ako protiprávne - podvodné konanie. A to je pán Kaník poslanec – zákonodarca?!
Pán Pilz tvrdil, že kúpele preinvestovali okolo 1,5 miliardy korún. Hovorkyňa kúpeľov tvrdila vo všetkých svojich vyhláseniach, že „k dnešnému dňu vlastníci kúpeľov preinvestovali vyše 1,5 miliardy korún.“ Raz uvádzala, že to investovali Danubia Hotels Group s takmer 90%-ným podielom (týždenník Život č. 24, 2008, Hospodárske noviny, vyjadrenia pre TASR atď.) Akí „vlastníci“? Bolo by vhodné, keby sa SLKP, a.s. vyjadrovali pravdivo podľa skutočnosti aká bola v roku 2008, a to nasledovne:
Akcionármi SLKP, a.s. boli:
- Danubius Hotels Management, Co Ltd., Szent István tér 11, 1051 Budapešť (47,59%)
- Léčebné lázně Mariánske lázně a.s., Masarykova 22, Mariánske Lázně (24%)
- Danubius Hotels Rt., Szent István tér 11, 1051 Budapešť ( 18,38%)
- Mesto Piešťany (10,01%)
- Danubius Hotels NyRt., Winterova 62, Piešťany (0,02%)
- Obec Smrdáky (0,00%) má len jednu akciu v hodnote 1000.-SKK, čo vôbec nie je úmerné k majetku kúpeľov Smrdáky
Je pravda, že všetky uvedené spoločnosti, okrem Piešťan a Smrdákov, kontroloval Sir Bernard Schreier a jeho rodina cez spoločnosť CP Holding Ltd.?
Radi by sme vedeli, kto tieto prezentované investície poskytol. Mal azda na mysli len investície z čerpaných úverov, ktoré v konečnom dôsledku musia zaplatiť zasa len a len kúpele Piešťany? To preto musel zaťažiť celý lukratívny nehnuteľný majetok kúpeľov – budovy i pozemky - v prospech Tatrabanky? (viď LV č.4742), na získanie úverov cca 700 miliónov Sk a ďalšie zdroje sa získali z prepustenia 830 pracovníkov, čo za normálnej prevádzky činí ročnú úsporu – voľné prostriedky cca 240 miliónov Sk? ( vychádzal som zo mzdovej politiky r. 1998) Alebo investoval Sir Bernard Schreier z vlastných zdrojov? Za čo mimochodom dostal už v roku 2004 od prezidenta pána Schustera štátne vyznamenanie – citujem z oficiálnej internetovej stránky prezidenta republiky zo dňa 21.05.2004:
Prezident SR udelil štátne vyznamenanie Sirovi Bernardovi Schreierovi ,hanba prezidentovi
Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster dnes udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy Sirovi Bernardovi Schreierovi zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Toto vysoké štátne vyznamenanie mu prezident Slovenskej republiky udelil ako ocenenie jeho osobných zásluh o rozvoj slovensko-britských vzťahov. Vo vzťahu ku Slovensku sa Sir Bernard Schreier prejavil svojím pozitívnym rozhodnutím investovať prostredníctvom CP Holding Ltd. do rozvoja Slovenských liečebných kúpeľov v Piešťanoch. Slovenská strana vysoko hodnotí, že jeho záujem o Slovensko sa striktne neobmedzuje len na túto oblasť, ale že prerástol v hlbší, úprimný a priateľský postoj k celej našej krajine. Vyvinul veľké úsilie pri šírení pozitívneho obrazu Slovenska v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, vrátane rozvoja politických a kultúrnych bilaterálnych stykov. Ako podnikateľ Sir Bernard Schreier efektívne pomáha pri získavaní vhodných investorov pre rozvíjajúcu sa ekonomiku Slovenska.
Ak je to tak – koľko investoval CP Holding alebo pán Schreier osobne? Preto nemohli dávať radovým zamestnancom, ktorí vytvárajú hodnoty a za ktorými cestujú klienti z celého sveta, riadne platy? To boli strategickí investori, ktorých potrebuje Slovensko? To sa investuje, cca 700 milión korún z úverov, ktoré neúmerne zaťažujú podnik a 240 mil. korún ročne z mzdových prostriedkov ušetrených na radových zamestnancoch (tento údaj môže byť skreslený, nakoľko nezohľadňuje miliónové príjmy toho pána a jeho manažmentu).
Spoločnosti VADIUM Group a.s. bolo zo strany politickej garnitúry po voľbách v roku 1998 vytýkané, že čo „je to za investora, ktorý neinvestuje z vlastných zdrojov, ale zo zdrojov kúpeľov.“ VADIUM Group a.s. investovalo z primeraných úverov a z pretrvávajúceho zisku. Pri „dobrovoľnom“ vrátení akcií SLKP, a.s. FNM, neboli spoločnosti VADIUM Group a.s. zohľadnené značné investície s tým, že „ide výlučne o investície z vlastných zdrojov SLKP, a.s. a nie o priame investície akcionárov.“ Toto odôvodnenie použil v roku 1999 aj Ľudovít Kaník, prezident FNM za Dzurindovej vlády. VADIUM Group a.s. nedostalo za tieto investície ani žiadne štátne vyznamenanie.
Mimochodom, mohlo by sa prezradiť, kam sa investovalo 1,5 miliardy korún za pána Pilza. Pretože doteraz všetci, ale skutočne všetci nad tým krútia hlavou. Papierovo to možno sedí, ale prakticky by to malo byť viac vidno! Možno by bolo vhodné, aby akcionári dali urobiť odborný posudok, či jeho investície neboli napr. predražené (kóšer)! A ak niekto investuje 1,5 miliardy, mal by zisk poskočiť aspoň o 150 miliónov, aby sa investícia v primeranej dobe 10 rokov vrátila. Ak je to úver, mal by byť zisk ešte vyšší. V tom čase však kúpele dospeli, čo sa týka zisku, k opačnému výsledku! 27.8.2007 v denníku PRAVDA citujem „Cicutta poverili poslanci o odpredaji akcií na júlovom rokovaní. Dôvodom bola nespokojnosť s výnosmi získanými z kúpeľov. Od opakovanej privatizácie v roku 2002 získalo mesto dividendy len vo výške asi 1.5 milióna korún, aj keď spoločnosť dosahuje viac ako miliardový obrat.“ (Mesto má pritom 10,01% podiel). Kúpele si do roku 2015 naplánovali ďalšie investície v objeme ďalších 1,5 miliardy korún. Radi by sme vedeli, z čoho a čo bude nutné predať, ak už nebude čo založiť alebo akcionári sa konečne začnú chovať ako strategickí investori, aby si udelené štátne vyznamenanie skutočne zaslúžili? Pán Schreier v roku 2015 sa dožil pekných 98 rokov. 11.2.1999 denník NÁRODNÁ OBRODA, ktorá písala o kauze Piešťanské kúpele klamstvá a polopravdy, nám napr. vyčítala, že v r. 1996 SLKP dosiahli zisk 94,301 miliónov Sk. Valné zhromaždenie SLKP rozhodlo podľa informácií Mestského úradu v Piešťanoch takmer 90% tejto sumy vyplatiť na dividendách. Vzhľadom na nízky podiel (mesto vlastnilo len 3,8% akcií v SLKP) sa mestu ušlo približne „len“ 2,5 milióna SKK. Čo sa mu ušlo potom?
Prečo pán Pilz miatol občanov prostredníctvom svojej hovorkyne, ktorá v tlačovej agentúre TASR 5.5.2008 uviedla pre bežného človeka nič nehovoriaci prevádzkový hospodársky výsledok za rok 2007, ktorý činil 280.000.- Sk, čo vyvoláva pre čitateľov síce smiešny, ale pozitívny zisk na úrovni živnostníka – obuvníka, keď v hospodárskych novinách v pozvánke na valnú hromadu bol tento pán nútený vyjsť s problémom na svetlo sveta a tu musel uviesť konečný hospodársky výsledok, ktorý činil stratu 24,854 milióna Sk.
Zdá sa, že na jednej strane sa šetrilo na ľudských zdrojoch, na druhej strane by sa dalo ušetriť niekde inde, tak aby to nepocítil klient. Konečným sudcom je vždy klient! Vraví sa, že jediným kritériom pravdivosti je prax. A prax ukazovala na mimoriadne zlé hospodárske výsledky, že klesol počet lôžko dní, že sa zvyšuje nespokojnosť klientov so službami, že zamestnanci sú nespokojní ... Kým ich chceli nahradiť? Takých odborníkov, akých ešte hŕstku kúpele mali, resp. akých mali kúpele predtým, ťažko nahradiť. Na otázku, ktorá vzišla z diskusie s redaktorkou časopisu Hoteliér „Takže vy chcete získať mladý personál z Rakúska...“ pán Pilz odpovedal: „Je mi úplne jedno, odkiaľ prídu. My sme v Európe, to je jeden veľký trh.“.
Kúpele vyhodili ľudí, ktorí potom chýbali a budú ešte viac chýbať pri vrátení sa ku komplexnej kúpeľnej starostlivosti a vytvorilo sa množstvo umelých pracovných miest vo vrcholovom administratívnom aparáte. Iste vplyv väčšiny súkromných akcionárov zabezpečuje smerovanie a hospodárenie kúpeľov podľa vlastných predstáv, je to ich súkromná vec, nebyť toho, že tým znevýhodňuje minoritných akcionárov.
Musím ale pán Pilza aj pochváliť, totiž správne opísal poradie procedúr, ako by ich mal zo zdravotného hľadiska pacient správne dostať, a to – bahnisko, prípadne zrkadlisko a potom klasická masáž. U mnohých pacientov to však tak nebolo. Najprv dostali masáž a potom išli na spomínané procedúry. Ak si to chceli zmeniť, museli platiť. Išlo o smiešne čiastky pre kúpele, ale v radoch pacientov vytvárajú kúpeľom zlé meno. Pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že už kúpele nemali dostatok zdravotníckych pracovníkov. V roku 1998 pracovalo v kúpeľoch 48 lekárov, v roku 2008 vraj len 19 a vôbec už nehovoriac o chýbajúcich stredných zdravotných pracovníkoch. Ako sa dá kvalitne liečiť bez pracovníkov?
Ďalšie problémy
Personálna politika bola viac ako nepochopiteľná. Na jednej strane sa prepúšťali vysokokvalitní odborníci, ba mnohí už odchádzali aj sami, podľa ich vyjadrení sa v kúpeľoch nedalo vydržať – na druhej strane sa rozširoval neproduktívny administratívny aparát.
V danej oblasti ma najviac zarážala skutočnosť, že v SLKP, a.s. prišlo o prácu cca 830 zamestnancov z Piešťan a okolia. Prečo si nikto neuvedomil, koľkým rodinám budú týmto spôsobené existenčné problémy? Pán Pilz všetky funkcie v strednom a vrcholovom manažmente obsadzoval svojimi spriaznenými osobami z Rakúska resp. z iných miest v SR (ČR), ktorí boli nováčikovia v špecifickej kúpeľnej prevádzke a tým nemohli byť v blízkej budúcnosti žiadnym prínosom. Problémom bolo, že takíto manažéri mali platy porovnateľné v EU, pre občanov SR, resp. Piešťancov – radových zamestnancov zostala práca za 300,00 – 400,00 EUR mesačne netto, napriek tomu, že pacienti chodili do kúpeľov za službami, ktoré vytvárali títo podhodnotení pracovníci. V záujme štátu by malo byť, mať takých investorov, ktorí vytvárajú pracovné príležitosti pre občanov Slovenska.
V tejto oblasti som videl problém aj v tom, že sa zriadil celý rad zbytočných funkcií s vysokými platmi, ktoré nie sú žiadnym prínosom pre klienta resp. pre SLKP, a.s., napr. vedúci šéfkuchárov (ako hovoria v kúpeľoch „šéfkuchár šéfkuchárov“ bez zodpovednosti a bez kuchyne) a ďalšie nezmyselné miesta na riaditeľstve. Za našich čias boli traja odborní riaditelia – ekonomicko-obchodný, lekársky a technický. Potom to bolo rozšírené o obchodného riaditeľa, personálneho riaditeľa a prevádzkového riaditeľa, nehovoriac o rôznych asistentoch, kontrolóroch, podivných manažéroch, guest relation pracovníkoch a podobne. Všetci títo pracovníci boli poverení zbytočnou prácou, vonkoncom neproduktívni, len svojimi vysokými platmi čerpali mzdové prostriedky kúpeľov! Pričom hlavne v zdravotníckych a stravovacích prevádzkach chýbali sily, ktoré by držali poskytované služby na rokmi vybudovanej úrovni. Stravovaciu prevádzku by nemali zachraňovať učni a praktikanti z Hotelovej akadémie.
O zlej mzdovej politike svedčí i skutočnosť, že SLKP dobrovoľne opustili starí kmeňoví zamestnanci, za ktorými chodili klienti z celého sveta (už vtedy zo starej partie rehabilitačných sestier v SLKP nepracovala skoro žiadna, to nehovorím o lekároch, čašníkoch, kuchároch, recepčných, prevádzkaroch a pod.). Prečo v SLKP, a.s. pracovali niektorí ošetrujúci lekári bez atestácie a lekári, ktorých si dlhoroční klienti vyžadovali, museli odísť. V denníkoch a na internete sú opakovane uverejňované ponuky práce v SLKP (recepčný, kuchár, servírka, masér, rehabilitačný pracovník, údržbár ... ), čo svedčí o pracovných podmienkach a pomeroch v SLKP, a.s. Radoví pracovníci boli rozhorčení, pretože prémie sa fakticky nevyplácali a celkový príjem mali na úrovni spred 10 rokov, lebo ešte v roku 1999 mali zamestnanci automaticky 40-60% - né prémie. Zlú krv robilo aj to, že noví pracovníci dostávali vyšší plat, ako ostatní pôvodní, už skúsení pracovníci.
Zamestnanci už dobrovoľne odchádzali zo SLKP, hoci nemajú zabezpečenú žiadnu prácu a idú sa prihlásiť priamo na úrad práce ... To história nepamätá !!! V minulosti boli generácie zamestnancov hrdé, že sú pracovníkmi kúpeľov.
PS:Tento príbeh bude mať čoskoro ďalšie pokračovanie v časti 3.
