O obchodnej politike snáď ani netreba vôbec písať. Hovorili o nej každoročne klesajúce počty lôžko dní, nespokojnosť najmä zahraničných obchodných partnerov a v neposlednom rade to bola aj nespokojnosť klientov s úrovňou poskytovaných služieb. Kúpeľmi s obľubou uvádzaný ročný počet návštevníkov SLKP je, ako som už spomenul, veličina v hotelierstve nepodstatná ...
Nedá mi však na dva problémy nepoukázať. O tom, že obchodná politika nič pozitívne nepriniesla, svedčila aj tá skutočnosť, že neboli podpísané žiadne nové významnejšie kontrakty, zamerané na dlhodobé pobyty. Vzťahy s tradičnými obchodnými partnermi sa naopak evidentne zhoršili, čo potvrdzuje stále nižší počet lôžko dní v SLKP (napr. najväčší partner kúpeľov CK Euromed z Nemecka). Nepochopiteľná je skutočnosť, že klasickú kúpeľnú liečbu podmienili kúpele minimálne 14 denným pobytom. Ak chcel zákazník prísť na 12 prenocovaní, dostane relaxačný pobyt, čo klient vníma ako arogantné gesto zo strany kúpeľov.
Ďalší problém som videl v tom, že SLKP ustúpili od už spomenutej zaužívanej komplexnej kúpeľnej liečby (za ktorou chodili chorí z celého sveta) a pred ktorou ešte stále dostávajú prednosť krátkodobé wellness pobyty a kongresová turistika. Jedálne v jednom z najžiadanejších hotelov v Balnea Palace sa vraj mali ísť rekonštruovať na kongresové a školiace priestory a veľkorysé kongresové sály v Spoločenskom centre zostávali ešte od čias socializmu nevyužité. Nehovoriac o tom, že kongresová turistika prináša do hotelov iný režim ako aj rušenie nočného pokoja. Knihovaním krátkodobých, najmä víkendových pobytov ako i rôznych kongresov a školení, sa znemožňovalo obsadzovať hotelové izby záujemcami o dlhodobé komplexné pobyty, čím by bola zabezpečená optimálna lôžková vyťaženosť...
Je absurdné, aby za klasickými wellness službami cestovali klienti stovky až tisíce kilometrov do Piešťan, keď ich majú vo svojej blízkosti na každom kroku.
Veľkou chybou je i skutočnosť, že SLKP časť Pro Patrie a celý objekt Napoleón II prenajali súkromnej spoločnosti, kde konkurencia lieči ťažko postihnuté deti a slovenskí imobilní klienti sa majú problém dostať do PPA na liečebný pobyt (LD Zelený strom, v ktorom sa liečili slovenské deti do 15 rokov s ťažkým motorickým postihnutím, v mestskej časti bolo pritom mimo prevádzku !). Ak uzatvorili Zelený strom, prečo potom neprenajali túto budovu onej zahraničnej spoločnosti? A ak je rentabilné liečiť postihnuté deti zo zahraničia v Pro Patrii cudzou firmou, prečo to nerobili samotné kúpele?
Ďalším príkladom nie šťastného rozhodnutia bola aj skutočnosť, že z LD Cyril, ktorý je súčasťou KH Pro Patria, rozsiahlou rekonštrukciou urobili budovu riaditeľstva SLKP, čím prišli o množstvo lôžok v lukratívnej oblasti Kúpeľného ostrova, pričom bývalá budova riaditeľstva na Winterovej ulici bola prázdna resp. priestory v nej si prenajímali cudzie spoločnosti. A to sa znížila kapacita o hotel Park! Lôžková kapacita poklesla oproti roku 1998 aj o Cyril, o lôžka v hoteli Máj (to isté možno povedať i o ubytovacom zariadení Victória Régia pri kúpalisku EVA, z ktorého sa urobila pre zmenu ubytovňa pre vrcholový manažment). Spolu to bol pokles i s ďalšími lôžkami o viac ako 500 postelí oproti roku 1999! My sme stále zvyšovali počet lôžok na liečenie klientov, pretože nám neprestajne rástla zahraničná klientela – na dlhodobé liečebné pobyty, a i tak sme nemohli prijať všetkých záujemcov o liečbu.
Nie dobrým obchodným ťahom bola aj tá skutočnosť, že v Balneoterapii II. boli prenajaté priestory súkromnej spoločnosti, ktorá tam poskytovala thajské masáže. Prevažná väčšina klientov, považovala služby poskytované v týchto prevádzkach cudzími spoločnosťami za platené služby SLKP a v prípade nespokojnosti s poskytnutými službami v týchto prevádzkach, klienti neoprávnene kritizovali Kúpele Piešťany, čo vrhá i zlé svetlo na Kúpele Piešťany ako také. Nechápal som, že v priestoroch kúpeľov zarába cudzia firma a nerobia to kúpele samé.
V časopise Hoteliér (jún 2008) na otázku, ako zapadá do jeho plánov známe kúpalisko EVA, ktoré mali v areáli kúpeľného parku, odpovedal pán Pilz, že: „rekonštrukcia kúpaliska si vyžaduje veľké investície min. 150 mil. korún. Kúpalisko EVA nebola pre kúpele rentabilné, produkovalo ročne stratu 8 mil. SKK.“. Pýtal som sa, čo je to pre kúpele strata 8 mil. ročne pri obrate 1,1 miliardy SKK. Strata 8 miliónov SKK bol predsa ročný plat pána Pilza spolu s jedným ním menovaným rakúskym manažérom. Ďalej uvádzal, citujem: „Preto sme ponúkli mestu, kúpalisko EVA na 30-ročný prenájom za symbolickú korunu, že ho môže rekonštruovať z eurofondov.“. Aké humánne! Mesto Piešťany by kúpalisko kúpeľom zrekonštruovalo, ako hovoril tento pán, za min. 150 mil. SKK, ale stále by zostalo majetkom kúpeľov. Veľmi rozumné... Ani som sa nečudoval, že na to mesto nepristúpilo. Bolo by správne, keby SLKP a.s. bezodplatne previedlo kúpalisko EVA na mesto, aby sa tak kúpele neoprávnene neobohatili na úkor eurofondov.
V technickej oblasti tiež došlo k radikálnemu zhoršeniu situácie. Plán investičnej výstavby pripravovala v minulosti investičná komisia SLKP, ktorej členmi boli skúsení pracovníci SLKP, ktorí detailne poznali potreby jednotlivých stredísk a na základe týchto poznaní sa určovali ciele, koncepcia a priority v investičnej výstavbe. Koncepčnosť bola napr. v tom, že v prvom rade sa mal zrekonštruovať hotel Slovan – Grand hotel Royal, ktorý od roku 1985 nebol v prevádzke. Bolo zrejmé, že kúpele z vlastných zdrojov takúto investíciu nemôžu realizovať. Od 93-tieho roku prebiehali intenzívne rokovania s domácimi a zahraničnými investormi. Napr. rokovania s investičnou a finančnou skupinou McBains z Veľkej Británie prebiehali od novembra 1995 do 1997. Napriek tomu, že bola vypracovaná priaznivá feasibility study zo strany renomovanej americkej firmy Ernst and Young, napriek mnohým stretnutiam ich predstaviteľov a expertov, či už u nás alebo v zahraničí, nepodarilo sa dohodnúť vzájomne výhodné zmluvy pre pomerne veľmi dlhú návratnosť projektu, lebo nebola vôľa rozpredávať rodinné striebro, čo v tom čase bolo považované za potupu a pošliapanie hrdosti slovenského národa. Preto sa i vedenie sprivatizovaného podniku prostredníctvom VADIUM Group a. s., za účasti akcionárov – zamestnancov SLKP, a.s., držalo tohto princípu – uchovania RODINNÉHO STRIEBRA SLOVENSKA. Z tohto dôvodu bola vytvorená 100 % dcéra SLKP akciová spoločnosť Gold Royal, a.s., neskôr so základným imaním 253,7 milióna Sk. Keď bola podpísaná zmluva o spolupráci s anglickou investičnou spoločnosťou (nemá nič spoločné s vtedajším majiteľom), mal sa uskutočniť vklad horeuvedených nehnuteľností do katastra, a tým by bola naplnená zmluva, kde sa horeuvedená investičná spoločnosť zaviazala odkúpiť 51 % spoločnosti Gold Royal, a.s. a v prvej etape zrekonštruovať tieto nehnuteľnosti jej investičným vkladom v hodnote 600 miliónov Sk, bez toho, aby sa zmenil jej podiel. Avšak v tom čase horlivou iniciatívou FNM a konaním katastrálneho odboru Okrasného úradu v Piešťanoch, ako aj účelovými polopravdami a klamstvami, ktoré odzneli v médiách, bol tento projekt zmarený. Keby všetko prebehlo podľa zmluvy, tak v januári 2001 mohol byť LD Slovan ako päťhviezdičkový hotel daný do prevádzky a do konca roku mohla byť vybudovaná balneoterapia III. pri príslušnom objekte. Tak by zostal LD Slovan nepriamo majetkom SLK Piešťany a bolo by vytvorených ďalších 400 až 600 nových pracovných príležitostí. Bol by to veľký prínos nielen pre mesto ako akcionára, ale aj pre prestíž celého Slovenska na svetovom trhu, nehovoriac o zvýšení trhovej hodnoty kúpeľov. Pri zachovaní našej myšlienky by sa do zrekonštruovaného Slovanu premiestnili všetci pracovníci KH Thermia Palace, ako i drvivá väčšina jej klientov, a mohla by sa bez straty pracovných miest a lôžok odstaviť Thermia Palace a pristúpiť k jej rekonštrukcii. Je škoda, že sa od pôvodnej myšlienky odstúpilo a z dôvodu ekonomickej situácie sa pripravoval odpredaj LD Slovan, čo bola asi jediná možnosť na záchranu kúpeľného ostrova. Po ďalších ôsmych rokoch chátrania LD Slovan, ktorý v minulosti patril medzi najlepšie hotely v Československej republike, som uvítal, že má záujem o kúpu perspektívny a skutočne strategický investor, americký Slovák Henry Kallan. Keďže Slovan ako ruinu nie je možné dobre založiť v prospech banky, nemal zamestnancov, ktorých prepustením by sa získali desiatky miliónov, znamená to, že musel reálne vložiť prostriedky, čím by bola zabezpečená budúcnosť a prosperita, čo potvrdzujú jeho hotely po celom svete.
O plánoch a o tom, čo z nich zostalo, teda o realite, budem pokračovať nabudúce.
https://karolmartinka1.blog.sme.sk/c/493140/ing-karol-martinka-chcem-prehovorit-oskandaloch-ktore-by-slovakov-mohli-zaujat.html
