Nalejme si čistého vína, pretože všetci tí politici zo západu, ktorí chodili na Majdan podporovať protestujúcich v konečnom dôsledku dávali Ukrajine falošnú nádej, že im západ skutočne pomôže. Západ jej síce pomohol, ale prikrývky, či okuliare na nočné videnie očividne nepredstavovali to, čo Ukrajina skutočne potrebovala. Pravda je taká, že Ukrajina je na západe napriek všetkému považovaná za zónu ruského vplyvu. Postoj väčšiny západných politikov vyjadruje presvedčenie, že Ukrajina nie sme my, že sa nás v skutočnosti jej osud zásadne netýka, že ide o veľmi vzdialenú krajinu kdesi vo východnej Európe.
Tento postoj západných štátov v konečnom dôsledku privedie Ukrajinu s najväčšou pravdepodobnosťou k ďalšiemu Majdanu. Je veľmi pravdepodobné, že pri súčasnom ekonomickom poklese sprevádzaným masívnym znehodnotením meny, ako aj zvyšovaním cien základných energií, nastane nová vlna radikalizovania ukrajinskej spoločnosti. Azda aj to je dôvod, prečo sa kyjevské elity veľmi nemajú k implementácii dohôd z Minsku, pretože stratia pred spoločnosťou jediný argument, prečo sa život na Ukrajine pod ich vedením stále nezlepšuje.
Aj preto si myslím, že pokusy spochybniť Minské dohody budú postupne naberať na intenzite, čo sme mali v konečnom dôsledku možnosť vidieť už cez víkend, kedy prezident Porošenko v rozpore s očividnou deeskaláciou napätia na Donbase, začal pred svojou návštevou v Nemecku vypúšťať balóniky, že uvedené dohody zlyhali. V Berlíne mu však očividne vysvetlili, že to tak nevnímajú, na základe čoho vydal prezident Porošenko stanovisko, že Minské dohody nemajú inú alternatívu (!).
Náš východný sused bohužiaľ stojí s najväčšou pravdepodobnosťou pred novou vlnou chaosu, ktorá bude mať intenzitu obrovskej cunami. A keď vlna opadne, tak možno zistíme, že Ukrajina ako štát prestala existovať.
