Naozaj si niekto myslí, že riešiť problematiku nízkeho vzdelania sociálne znevýhodnených občanov možno sumou, ktorá je nižšia než Slovenská republika prispieva na rozvojové projekty v tretích krajinách, akými sú Keňa, Afganistan, či Južný Sudán? Na oficiálnu slovenskú rozvojovú pomoc bolo napríklad len v roku 2013 vyčlenených 60,9 milióna EUR, pričom predpokladám, že čísla na rok 2014 sa od tejto sumy nebudú zásadne vzďaľovať. Nie som vôbec proti zahraničnej pomoci, pretože si myslím, že takéto projekty majú svoje veľké opodstatnenie a morálny rozmer. Som však presvedčený, že by sme si mali všetci uvedomiť, že Slovensko potrebuje vytvorenie národného programu na pozdvihnutie marginalizovaných rómskych komunít. Programu, ktorý bude podporený aj dostatočne vysokou sumou zo štátneho rozpočtu, pretože ide o národnú prioritu. Potrebujeme, aby sa v oblastiach s početným zastúpením Rómov začalo masívne investovať do predškolského vzdelávania, ako aj do následného povinného základného vzdelávania. Potrebujeme, aby deti trávili v škole čo najviac času presne tak, ako je to napríklad vo Francúzsku, kde je úplne bežné, že škola končí neskoro poobede, pričom sa do nej chodí aj v sobotu. K tomu je však potrebné vybudovať infraštruktúru, zaplatiť pedagógov a stotožniť sa s tým, že ide o národnú prioritu. Obávam sa však, že naši potentáti to stále nepochopili, pretože súkromné národné štadióny sú pre nich tou skutočnou prioritou. Ale dokedy to takto ešte môže fungovať?
