Paradoxným javom tohto zvýšeného záujmu je vznik určitej historickej schizofrénie, ktorá sa prejavuje schopnosťou oslavovať príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, nejasne zdôrazňovať ich význam pre našu súčasnú štátnosť, ale v tom istom čase aj schopnosťou stavať sochy panovníkovi Svätoplukovi, ktorý aktívne k vykoreneniu cyrilometodskej tradície prispel.
Svätopluk svojím príklonom k západnému katolicizmu, a nie k východnej ortodoxii, veľmi hlboko ovplyvnil charakter našej kultúry, pričom práve táto skutočnosť by mala byť vyzdvihovaná, a nie to, či mal alebo nemal kráľovský titul. Genius loci väčšiny slovenských miest nie je tvorený zlatými kupolami a ikonostasom, ale gotickými klenbami a oltárom, ktorých nespočetné variácie sa nachádzajú aj na území Británie, Francúzska, či Nemecka, pričom vo všetkých takýchto chrámoch znela latinská bohoslužba. Skutočnými dedičmi Cyrila a Metoda sú preto slovanské národy ortodoxného vierovyznania píšuce cyrilikou, a nie slovenský národ píšuci latinkou. Treba sa s tým zmieriť.
sv. Cyril a sv. Metod
