Ešte na začiatku 20.storočia by však na opanovanie mesta slovenským živlom vsadil len skutočný odvážlivec, pretože obdobie rokov 1851 až 1918 sa nieslo v znamení výraznej maďarizácie mesta, pričom v roku 1900 mali Maďari už 40,5% a Nemcov bolo viac len o 1,4%, nakoľko ich podľa sčítania bolo 41,9%. Všetko sa nakoniec zmenilo až vznikom Československej republiky, ktorá vytvorila predpoklady k tomu, aby nakoniec vzniklo mesto, aké ho poznáme v súčasnosti. Slovenskú väčšinu si Bratislava zapísala podľa sčítania obyvateľov už v roku 1940, čo znamená, že mesto je väčšinovo slovenské už viac ako 70 rokov.
Táto etnická búrka bola pre mesto dvojznačná, pretože z jednej strany možno predpokladať, že nedostatočný vzťah slovenských novousadlíkov sa čiastočne podpísal nad zničením podhradia, ale z druhej strany treba povedať, že práve slovenský živel predstavoval pre mesto najväčšiu perspektívu z hľadiska jeho rozvoja, pretože ani rakúski Nemci a ani uhorskí Maďari by z Bratislavy hlavné mesto nespravili.
