To, čo však na jeho komentári považujem za minimálne zvláštne, ak nie nekorektné, je nariekanie nad tým, koľko ľudí odišlo z 2.piliera, pretože sám autor si ponecháva zadné dvierka konštatovaním, že ani 2.pilier nie je jackpot a vzhľadom na povahu krízy nikto nevie v súčasnosti povedať, čo sa vlastne v najbližších dvoch dekádach bude diať. A keď už považuje ľudí, ktorí vystúpili z 2.pilieru za obete Muňkovej kampane, ergo za finančne negramotných nedovzdelancov, tak by pre korektnosť bolo dobré spomenúť, že tieto obete vystúpili zo systému, ktorého výnosy nepokrývajú ani infláciu. Aj preto som presvedčený, že nielenže 2.pilier nie je žiaden jackpot, ale finančnú gramotnosť bude potrebné zakomponovať do študijných osnov nezávisle od toho, či tu bude prvý, druhý, tretí alebo x-tý pilier.
Priznám sa, že som nikdy úplne nepochopil, aký bol cieľ dôchodkovej reformy, ktorej myšlienka je postavená na nútenej privatizácii povinne platených odvodov do vopred schválených súkromných rúk. Predpokladám, že práve privatizácia bola samotným cieľom tejto reformy bez toho, aby sa jednoznačne zadefinovalo, odkiaľ štát vezme z dlhodobého hľadiska peniaze na sanovanie priebežného piliera. Čo je to za reformu, kde si štát požičiava od DSS-iek tie peniaze, ktoré pôvodne plynuli bez úrokovej sadzby priamo do Sociálnej poisťovne? Cui bono?
Aj preto si myslím, že dôchodková reforma postavená na takýchto hlinených nohách nemá žiadnu budúcnosť, pretože jej zámerom nikdy nebolo ponúknuť riešenie pre občanov, ale len pre úzku skupinu ľudí, ktorí žijú, slušne povedané, z verejných zdrojov. A o tom tu na Slovensku bohužiaľ nikto nechce hovoriť.
