V tomto bode si dovolím tvrdiť, že by jej zrejme rozumel len veľmi ťažko, pretože asi netreba spomínať, že sám bol rodom Čechoslovák, nakoľko jeho otec pochádzal zo Slovenska a doma hovoril so synom blízkym kopčianskym nárečím. Dokonca počas vojny napísal Masaryk pre slovenské noviny vydávané v Rusku článok, kde píše, že „rodem jsem čistý Slovák, bez maďarské či německé příměsi." Toto vyjadrenie treba vnímať v tradičnom kontexte rodu po mužškej línii.
Rovnako bol Masaryk veľkým obdivovateľom myšlienok Jána Kollára, ktorý patril medzi predných stúpencov československej vzájomnosti, pričom zastával ideu česko-slovenskej vetvy slovanského národa. Okrem Kollára obdivoval aj Pavla Jozefa Šafárika (ďalší významný Slovák), pričom oboch dával v svojej knihe Česká otázka (1895) za vzory českému národu. V roku 1882 bol Masaryk ako profesor Univerzity Karlovej v Prahe spoluzakladateľ spolku Detvan, ktorý združoval slovenských študentov v Prahe. V rámci neho vznikla tiež silná skupina podporovateľov TGM, akými boli napríklad Vavro Šrobár, či Milan Rastislav Štefánik.
Z týchto dôvodov som presvedčený, že TGM nevnímal vznik československého štátu len ako taktické manželstvo z rozumu, ako tvrdí Milan Kňažko, ale ako logické zavŕšenie československej blízkosti a vzájomnosti, ktorú tak výrazne propagoval už v období posledných dvoch dekád 19.storočia.
Rovnako si nemyslím, že by porozumel rozpadu republiky, ktorú založil, a ktorej počas svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta silne vtlačil pečať svojej osobnosti. Prezident Masaryk tiež nemal silné pochopenie pre slovenskú snahu o autonómiu a preto si neviem predstaviť, že by mal pochopenie pre snahu o rozdelenie republiky.
Toľko asi krátka úvaha na tému pochopenia Masaryka pre rozdelenie republiky.
