Budú žiť vo vyspelejšom svete, obklopení modernejšou technikou, ako aj vo vyspelejšej spoločnosti, ktorej ukazovateľom môže byť napríklad podstatne vyššia vymožiteľnosť práva než sme svedkami v súčasnosti. Aj väčšina prognóz má tendenciu hovoriť o tom, koľko rokov napríklad ešte bude trvať než dobehneme našich západných susedov, či už tých zo spoločného československého štátu alebo tých, ktorí žijú ešte viac na západ od nás. Domnievam sa však, že takéto vnímanie dejín je mylné, pretože dejiny majú tendenciu sa po nejakom čase opakovať. Dejiny totiž nie sú lineárne, ale cyklické.
Tento cyklický prístup k dejinám ma preto nutne vedie k záveru, že máme veľmi dobre našliapnuté k občianskej vojne, ktorá nezačne ani zajtra, ani o rok, ale o niekoľko desaťročí. Ak si odmyslíme všetky potencionálne globálne hrozby, ktoré sú príliš komplexné, aby sme sa k nim vedeli jednoznačne vyjadriť, tak na Slovensku tiká časovaná bomba, ktorá je v svojej podstate jednoznačná. Tou bombou je rast populácie ľudí zo sociálne ťažko znevýhodneného prostredia, ktorý už v súčasnosti „zachraňuje" slovenskú štatistiku o počte obyvateľov.
Hnev, zúfalstvo a vysoký počet týchto ľudí, to všetko bude dedičstvo, ktoré ponecháme našim potomkom, ale aj sebe, ak sa v tejto krajine nenájde dostatočne silná vôľa hľadať a nájsť riešenia. K tomu bude nevyhnutne potrebné tiež hlboké pochopenie a aspoň väčšinový konsenzus o potrebe ich aplikácie do praxe pre budúcnosť tejto krajiny. Ak v týchto výzvach v najbližšom desaťročí zlyháme, tak občianska vojna bude v časovom horizonte niekoľkých dekád veľmi reálnou možnosťou. Bohužiaľ.
