Neviem sa ubrániť dojmu, že podujatiu dominovala zmes pohrobkov komunizmu, nekritických obdivovateľov Ruska, idealizujúcich panslavistov, primitívnych nacionalistov a obyčajných krčmových hlupákov bez názoru. Ich názorová pomätenosť im však bohužiaľ nezabránila vytvoriť atmosféru, ktorá s pietnou spomienkou nemá nič spoločné. Vrcholom všetkého bolo hulákanie na prezidenta republiky v štýle „hanba“, „zmizni“, „americká filcka“, „úžerník“ a nakoniec „fašista“, ktoré štipľavo kontrastovalo s aplauzom pre ruského ministra zahraničných vecí, či pre predstaviteľov vládnucej strany SMER.
Výkriky v ruštine so slovenským prízvukom na mňa pôsobili akoby z iného sveta, čo ešte zvýrazňovali primitívne dvojjazyčné transparenty s výzvami k ruskému národu o pomoc pred ekonomickým vrahom a banderovcom (!?!) všade vo svete alebo s konštatovaním, že zo západu prichádzali len vojny a morálny úpadok, zatiaľ čo z Ruska sloboda. O novoruských vlajkách, ktoré obsahovali slovenský dvojkríž ani písať nechcem, pretože ich existencia je pre mňa vyslovene nepochopiteľná.
Dnešnú pietnu spomienku tak bohužiaľ sprivatizovali ľudia, ktorí si neprišli uctiť pamiatku padlých vojakov, ale prišli zneužiť 70. výročie oslobodenia Bratislavy k demonštrácii svojich absurdných politických názorov.
Čerešničkou na torte k dnešnému bláznivému divadlu bola mimochodom účasť primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, ktorý ešte pred komunálnymi voľbami nepriamo spochybňoval samotnú existenciu Slavínu a obviňoval Milana Ftáčnika z hodnotového chaosu, keď odsúhlasil inštaláciu nového osvetlenia. A dnes, čuduj sa svete, prišiel ten istý Nesrovnal s kyticou vzdať hold červenoarmejcovi so sovietskou zástavou. Svet sa zbláznil!
