V súčasnosti, kedy už poznáme skoro všetkých pravicových kandidátov (čaká sa len na rozhodnutie SDKÚ-DS) musím konštatovať, že jeho rozhodnutie kandidovať bol dobrý krok a považujem ho za najkompetentnejšieho z pravicových prezidentských kandidátov. Zatiaľ čo vo februári vyzerala jeho kandidatúra ako sci-fi, v súčasnosti vyzerá takmer ako jediná možná voľba, pretože partajná pravica silného kandidáta schopná postaviť nebola, pričom kandidatúra Hrušovského mi príde ako snaha o reprodukovanie bohatých tradícií nevýrazného prezidenta. Diskutovať by sme snáď mohli ešte o Jánom Čarnogurskom, ktorý má moje sympatie, avšak s neochotou otvoriť si transparentný účet, pokračuje v karpatskej tradícii zametania vecí pod stôl, čomu by bolo dobré odzvoniť.
Samozrejme nevýhody Radoslava Procházku, akým je v tradičnom slovenskom prostredí nízky vek, absencia populistických vyjadrení, krátke pôsobenie v slovenskej politike, ako aj skutočnosť, že je medzi širšími masami stále relatívne málo známou osobnosťou, pretrvávajú. Napriek tomu však verím, že má reálnu šancu postúpiť do druhého kola a zvíťaziť. A prečo? Vidí veci inak.
