Za takéto otvorené priznanie sa mu možno istotne poďakovať, pretože potvrdil, že strana, ktorú reprezentuje, je antisystémovým prvkom na slovenskej politickej scéne. Prvkom, ktorý len veľmi ťažko možno použiť na zostavenie akejkoľvek funkčnej alternatívy existujúcej vláde.
Systém je vždy jednoduchšie povaliť než vybudovať. A keď niekto hovorí o jeho povalení, tak by mal naformulovať aj jeho alternatívu. Tu však Milan Krajniak vytrvalo mlčí, nakoľko tuší, že ak by skutočne predstavil svoju alternatívu, tak by sa ukázalo, že je buď nahý alebo v tom horšom prípade hnedý.
O jeho svetonázore však pozorný čitateľ čo to vytuší, keď si prečíta, že „osvietenstvo, Francúzska revolúcia a liberálna demokracia sú popretím identity západnej civilizácie“. Ako to však v Európe vyzeralo do nástupu týchto podľa Krajniaka skazených javov? Legitimita vlády sa odvodzovala od Boha, a nie od ľudu, sociálna nerovnosť bola prakticky geneticky predurčená, na území Európy prebiehali neustále vojny, sloboda myslenia bola potláčaná a jedni kresťania s veľkou vervou zabíjali iných kresťanov a nielen kresťanov.
Nie, symbolom Francúzskej revolúcie nie je gilotína, ako sa nám Milan Krajniak pokúša nahovoriť, ale Deklarácia práv človeka a občana, ktorú v Uhorsku popularizoval modranský rodák Jozef Hajnóczy. Posolstvo, že ľudia sa rodia a zostávajú rovní v právach je nadčasové a predstavuje jeden z kľúčových pilierov identity našej západnej civilizácie.
Liberálna demokracia má svoje nedostatky, ale ako hovoril prvý demokratický prezident TGM, tak prekonávať nemáme demokraciu, ale práve jej nedostatky. A dovolím si tvrdiť, že nedostatky nie sú v samotnom koncepte liberálnej demokracie, ale v ľuďoch, ktorí uvedení koncept uvádzajú do praxe. V nás občanoch republiky, ktorí ako spoločenstvo nedostatočne prejavujeme záujem o veci verejné.
