Muzikoterapia je veľmi záslužné povolanie. Bez rizika vedľajších účinkov dokáže priam zázračne liečiť dušu, čo následne pomáha aj telu, a vedecké štúdie potvrdzujú aj fyziologické zmeny vyvolané pôsobením hudby alebo tónov. Čo by mal však brať do úvahy každý, koho strhne myšlienka pomáhať ľuďom pomocou hudby? Kedy sa neodporúča stať sa muzikoterapeutom?
1. Ak sa v hudbe vôbec nevyznáte alebo ste vo všeobecnosti málo tvorivý
Prvá podmienka zaiste neprekvapí. Muzikoterapeut je školený odborník, ktorý pozná vlastnosti a možnosti pôsobenia hudby na človeka a mal by vedieť dobre hrať na hudobnom nástroji. Použitie živých hudobných intervencií vyžaduje vedomosti a zručnosti vyškoleného terapeuta, ako aj schopnosti hudobníka.
Ale aj nehudobník môže vedieť spievať, využiť reprodukovanú hudbu, naučiť sa zopár jednoduchých melódií. Dôležité je podávať bezchybný hudobný výkon: hrať i spievať čisto, artikulovať aj intonovať, hrať bez chýb v harmónii, vyvarovať sa falošných či neistých tónov, pretože v opačnom prípade bude sťažené alebo zmarené dosiahnutie cieľa. Kvalitu možno docieliť prípravou, cvičením a zároveň aj výberom vhodných skladieb: používať tie piesne, ktoré terapeut zaspievať či zahrať dokáže. Nehudobník si podobne starostlivo musí urobiť výber piesní, s ktorými dokáže pracovať – možností je viacero. Ani jedna sa ale nestotožňuje s nulovým vzťahom k hudbe.
Nemenej dôležité je byť mnohostranný a flexibilný. Mnohí hudobníci sú zvyknutí na dôslednú prípravu doma alebo v skúšobni a na následný prednes podľa nôt (alebo hoci jednoduchých zápisov základných dát), pričom poradie piesní určuje vopred zostavený playlist. V muzikoterapii je najpodstatnejšia flexibilita – spôsobilosť nielen kreatívne pripraviť zakaždým niečo nové na jednotlivé sedenia, ale najmä schopnosť a pružne reagovať na neplánované podnety. Plánovanie je základ, avšak kŕčovito sa držať naplánovaných aktivít alebo repertoáru by mohlo v konečnom dôsledku vyznieť ako nezáujem o dianie a reakcie prijímateľov, čo sa s muzikoterapiou vylučuje.
2. Ak máte problém spolupracovať s inými
Spolupráca zákonite znamená aj tvorbu hudby spolu s prijímateľmi. Pochopiteľne, vôbec nejde o esteticky prijateľný výsledok. Naopak, neraz vydávané tóny sú pre hudobníka ťažko znesiteľné. Vtedy pomôže nadšeného laika „dotiahnuť,“ doladiť, či trochu prehlušiť, aby okrem ochrany jemného sluchu terapeuta nekoordinované zvuky nepôsobili kontraproduktívne aj na ostatných klientov.
Okrem toho aj samostatne pôsobiaci muzikoterapeut nie je sólista. Byť nezávislý profesionál je síce veľká výhoda, ale v muzikoterapii je dôležité byť tímový hráč. Aj keď budete pracovať sám, spolupráca s personálom zariadenia bude obrovskou výhodou z dvoch dôvodov: jednak je potrebné poznať svojich klientov (možno nie menovite ich diagnózy, ale pre plánovanie sedení a čo najväčšiu efektivitu sa musíte oboznámiť s ich handicapom), a jednak zdieľanie nápadov je neoceniteľná pomôcka. V muzikoterapii je dôležité byť neustále kreatívny, často prinášať svojim klientom nové a nové nápady, cvičenia, hry, pomôcky, čo je úžasným aspektom tejto práce na začiatku kariéry, ale po istej dobe je to mimoriadne náročné. A vtedy vie veľmi pomôcť rada od okolia, alebo hoci len sa s niekým porozprávať o svojej práci a tak si usporiadať vlastné myšlienky.
Ďalšou výhodou je možnosť z času na čas spoločným úsilím zorganizovať špeciálne akcie pri rôznych príležitostiach, napríklad oslavu jari alebo narodenín. Spestrenie sedení nijako nenaruší dosiahnutie muzikoterapeutických cieľov, naopak, môže sedenia priblížiť viacerým klientom zariadenia.
3. Ak ste náchylný na vyhorenie alebo na hudobné červíky
Prvá podmienka hovorila o efektívnom hudobníkovi – nie nevyhnutne školenom, ale celkom určite kvalitnom. Zanietený muzikant, ktorý za svoju tvrdú prácu očakáva uznanie, sa možno nie vždy bude cítiť vo svojej koži. Rovnako ak ho vyrušuje pohľad na chorých ľudí či vyvedie z miery rozprávanie, vykrikovanie a podobne. Muzikoterapia nie je koncert a hoci kultúrne vyžitie k nej väčšinou patrí, základom je, že v centre pozornosti je prijímateľ. Starostlivosť zameraná na klienta znamená, že muzikoterapeut rešpektuje dôstojnosť a reaguje na potreby, hodnoty a preferencie prijímateľa. Váži si každého klienta ako jedinečnú osobu bez ohľadu na jej fyzický či duševný stav. Terapeut musí svoj úprimný záujem vyjadriť nielen hudobne a verbálne, ale aj prostredníctvom reči tela. Byť empatický znamená ochotu a schopnosť správne počúvať, vyvarovať sa súdenia či ľutovania, pôsobiť ako svetlý bod v živote klientov. Rešpektovať hranice a zároveň prejaviť vrúcnosť, úprimnosť a trpezlivosť.
Ďalším rizikom sú tzv. hudobné červíky. Úplne sa im vyhnúť nedá. Sú to krátke pasáže chytľavých melódií, ktoré nechcene uviaznu v mysli, spontánne sa opakujú a sú nepríjemné.
Otravné kúsky skladieb, ktoré nejde dostať z hlavy, iste zažil už každý, avšak u ľudí, ktorí hudbu považujú za dôležitú, trvajú „hudobné červíky“ dlhšie a sú ťažšie kontrolovateľné. A preto muzikoterapeut skôr či neskôr, a zväčša úplne pravidelne, musí s týmto javom bojovať. Nejde len o nepríjemné odvedenie pozornosti od práce, v prípade odborníka na liečbu hudbou výskyt neodbytných útržkov skladieb môže výrazne negatívne ovplyvniť čas vyhradený na prepotrebnú relaxáciu, dokonca prispieť k profesionálnemu vyhoreniu.
4. Ak ste neradi chodili do školy
Neustále sa vzdelávať je základom efektivity v každej pomáhajúcej profesii. Aj muzikoterapeut musí nielen dosiahnuť, ale aj neustále sa snažiť o uchovanie svojich profesionálnych kompetencií prostredníctvom učenia a osobného rastu. Je dôležité aktualizovať svoje znalosti a rozširovať svoje kompetencie, a preto sa muzikoterapeuti sa pravidelne zúčastňujú na ďalšom vzdelávaní, aby zostali kompetentní. Vzhľadom na rôznorodosť diagnóz, s ktorými muzikoterapeuti pracujú, je potrebné mať základný prehľad v obrovskom množstve diagnóz a zväčša muzikoterapeuti nebývajú absolventmi lekárskej fakulty. Veľa pomôžu osobné skúsenosti, či už z profesijného, alebo osobného života, ale prakticky nie je možné nadobudnúť skúsenosti s úplne každým problémom, na ktorý je možné v priebehu praxe natrafiť. Oboznámenie sa s prípadovými štúdiami pomôže preklenúť túto priepasť. Vzdelávanie v oblasti psychológie či sociálnej práce tiež pomáha zlepšiť efektivitu svojej práce; systematické školenie je jednak cestou, ako nemusieť „znovuvynaliezať koleso,“ ale zároveň výrazne napomáha rozvinúť osobnostné a odborné predpoklady.
5. Ak neradi investujete do vybavenia
Hudba je nepolapiteľná, môžeme ju cítiť a vdýchnuť, koluje nám v žilách a znie v duši, ale nedá sa vážiť na kilogramy ani merať na metre. Avšak treba počítať s množstvom pomôcok, ktoré bude potrebné zakúpiť, a to jednak samotnú produkciu hudby (hudobné nástroje pre seba samých, ale aj mnohé pre klientov), a jednak doplnkové pomôcky pre realizáciu sedení. Okrem toho sa môže hodiť ozvučenie, stojany, prenosný vozík či iné. To všetko si vyžaduje nemalé investície; pre človeka neznalého problematiky ide o šokujúce sumy (síce laik pravdepodobne nevidí rozdiel medzi akustickou gitarou ponúkanou vo výpredaji v supermarkete a skutočným hudobným nástrojom strednej cenovej kategórie, ale pre pracovné využitie je nevyhnutné mať spoľahlivý a trvácny nástroj), a to nielen sprvoti (koniec-koncov každé podnikanie si vyžaduje kapitál na rozbeh), ale aj priebežne: veci sa kazia, strácajú, odcudzia. Faktom je, že ani drahý hudobný nástroj nie je odolný voči zubu času ani pri najdôkladnejšej starostlivosti, že káble či redukcie sa ľahko vytratia (a potom veľmi chýbajú), a že menšie pomôcky, ako napr. perkusné hudobné nástroje si neraz klienti radi „potichu“ ponechajú, neuvedomujúc si, čo vlastne robia a že samým im budú vlastne na nič; robia to v dobrej viere, že si nevrátením predmetu na dlhšiu dobu uchovajú ten blažený pocit, ktorý práve zažívajú. A ani pri najväčšej snahe tomu celkom nezabránime, a preto sa treba zmieriť so skutočnosťou, že z času na čas treba inventár doplniť a samozrejme aj priebežne aktualizovať.
A keď už sme pri financiách, treba počítať aj so skutočnosťou, že váš príjem nebude úplne pravidelný a spoľahlivý: sedenia sa z času na čas zrušia pre choroby, na ktoré sú prijímatelia sociálnych služieb náchylní častejšie, než zvyšok populácie. Podobne môže ochorieť aj terapeut, čo prináša rovnaký finančný výpadok (je málo pravdepodobné, že vaše zamestnanie bude na základe pracovnej zmluvy s možnosťou platenej práceneschopnosti).
6. Ak nemáte nervy neustále dookola vysvetľovať, prečo sa táto práca nedá vykonávať celoročne zadarmo
Vo svete hudby je dosť bežné, že sa pri malých koncertoch obecenstvo čuduje, ak hudobník za svoj výkon očakáva peniaze. Časté predstavy sú, že sa len prišiel takisto zabaviť, prípadne že si robí reklamu.
Okrem nutných investícií spomínaných v predošlom odseku je toto častý a pre mňa absolútne nepochopiteľný fenomén. Uznávame, že vrcholový športovec zasvätil celé detstvo tréningu, že kým jeho rovesníci pozerali rozprávky, on musel hodiny drieť pod dozorom trénera, a aj teraz sa na výkon svojho povolania musí neustále pripravovať. Mávame však problém uveriť, že presne tak isto to je s virtuóznymi hudobníkmi; že to nie je “talent,” s ktorým sa ktosi jednoducho šťastlivo narodí, potom vezme do ruky nástroj a začne hrať (alebo spievať).
A podobne ľudia nechápu, že aj keď cvičeniu alebo výkonu práce venujete hodiny a hodiny denne, vrátane víkendov, stále musíte platiť účty, tankovať, aby ste sa vôbec do práce dostali, prípadne občas aj niečo zjesť.
Aby toho nebolo málo, z času na čas (zväčša pred Vianocami a podobnými veľkými sviatkami) sa v ľuďoch trochu pohne svedomie a rozhodnú sa zariadeniam sociálnych služieb či nemocniciam ponúknuť svoju dobrovoľnícku činnosť. Neraz ide o hudbu, či už detských súborov, amatérskych zoskupení, alebo aj jednotlivcov. Neprekvapuje, že v dnešnej dobe takmer každá inštitúcia uprednostní bezplatnú službu pred platenou. Píšem „takmer,“ pretože mnohé už zistili, že sa na dobrovoľníkov nedá spoľahnúť dlhodobo (a v muzikoterapii je dlhodobý vzťah a pravidelnosť dva kľúčové faktory, dôležitejšie než napr. muzikoterapeutický model zvolený pre realizáciu), ale tiež že sa môže stať, že mesiace dohodnutý termín zrušia deň vopred (z rôznych objektívnych dôvodov, ale faktom je, že bod programu proste chýba). Úmyselne sa nevyjadrujem ku kvalite predstavení, pretože tie sa rôznia, od prvopočiatkov vystupovania pred obecenstvom vôbec, až po skutočne výborné hudobnícke výkony. Tak či onak, môžeme hovoriť o vystúpení, koncerte, hudobnom posedení a podobne, ale nie o muzikoterapii.
7. Ak by ste si tento článok neotvorili, ak by mal názov “6 dôvodov”
Sedem dôvodov znie lákavejšie ako púhych šesť? Skutočne, aj keď nie ste poverčiví, sedem položiek na akomkoľvek zozname vyzerá viac uspokojivo než nevýrazná šestka či osmička. Ale pri výkone povolania muzikoterapeut veľa vecí nepôjde podľa plánu, veľa vecí bude potrebné prispôsobiť za pochodu. Čakajú vás aj mnohé nepríjemné prekvapenia, ale najmä mnohé nezabudnuteľné chvíle, spoznáte mnohých úžasných ľudí a zaleje vás blažený pocit pomoci druhým. Aj po rokoch úspešnej praxe vás bude prekvapovať, čo všetko sila hudby a sprievodných cvičení dokáže. Naučíte sa prekonávať samých seba a úplne sa zmení váš pohľad na celý okolitý svet, keď vďaka práci so zraniteľnými odhalíte skutočné priority života. Ak tomu dáte voľný priebeh a zameriate sa na muzikoterapeutický cieľ (áno, ako už bolo spomínané, tým je len a jedine klient), a preto budete na sebe neustále pracovať a prestanete sa držať svojich zaužívaných postupov, myšlienkových pochodov a fosilizovaných postojov, výsledkom bude váš osobný rast. Prajem vám k nemu veľa vytrvalosti, kúsok šťastia a vychutnajte si tú cestu.
