Šok prvý: Praha je fakt veľká...
Asi sa to dalo predpokladať, veď má jeden a pol milióna obyvateľov. Naštastie moje (prípadné) obavy z toho, že budem vyzerať ako "sedlák v meste", zmizli v momente, keď som stretol 20 ročného rodenného "pražáka", ktorý sa ešte stále stráca. Síce výrazne menej ako ja, ale to sú detaily. Jediné s čím sa nedá nič robiť, je fakt, že "odvšadial všade" to trvá aspoň 30 minút. Čiže občas strávim viac času cestovaním ako sedením na prednáške (a nie kvôli ulievaniu sa). Navyše matfyz je všeobecne považovaný za jednu z najrozcestovanejších fakúlt, nakoľko sa nachádza na piatich rôznych miestach.
Šok druhý: tá škola je naozaj ťažká...
Narozdiel od väčšiny ostatných vysokých škôl, sme my mali trošku netradičný zápis. Tri dni sme strávili na sústredeni na Albeři (dodnes netuším, kde som tom vlastne bol, niekde pri lese). Tam sme, na jednej strane, vybavili všetky formality, na druhej strane sme urobili aj nejaké prípravné testy. Mierny šok, aspoň pre mňa, boli fyzické testy, ktoré by som na matfyze nečakal. Údajne je to však tradícia a, ako nás ujistili, prvá pomoc bola zabezpečená. Celé sa to konalo vrámci neoficiálneho motta: "spoznaj svojich (budúcich) spolužiakov." Musím povedať, že to bolo veľmi príjemné a podobné pocity mal asi každý zúčastnený. Ten najväčší šok však prišiel na prvých prednáškach. Ak si niekto (naivne) myslel, že výška bude iba pár rokov čakania na diplom, tak sa riadne zmýlil. Už od prvých prednášok sme dostali poriadne zabrať. Sem-tam sme sa dokonca dozvedeli, že to, čo sme sa naučili na strednej, nieje "tak úplne! (prípadne skoro vôbec) pravda.
Momentálne prebieha šiesty týždeň môjho prvého (a verím, že nie posledného) semestru na matfyze. Poznámkami z prednášok som zaplnil už skoro rovnako veľký fascikel, ako bol ten, v ktorom som mal všetky vypracované maturitné otázky. Naneštastie nikto z nás nemá istotu pokračovania štúdia aj v druhom sememstri. Navyše už na Albeři zaznel pamätný výrok: "študenti, dobre si zapamätajte, kto sedí po vašej pravej ruke a kto po vašej ľavej ruke. O rok tu jeden z nich nebude." Takže sa nikto nemôže čudovať, že pár kúskov to už definitívne vzdalo. No všetci vieme jedno, ten, kto tvrdil, že začiatky sú ťažké, vedel o čom hovorí.
