Územný plán. To je dokument, v ktorom sa jasná predstava o smerovaní mesta môže zhmotniť. Ten však menilo naše mesto naposledy pred 13 rokmi, v roku 1998. Vtedy to bola povinnosť, ktorou sme museli reagovať na vládou prijatú Koncepciu územného rozvoja Slovenska, pretože sa stala záväznou pre dovtedy zastaralé územné plány krajov i miest.
Odvtedy sa naše krásne mesto stalo doslova trhacím kalendárom. Namiesto hľadania hodnôt, o ktoré sa Trenčín bude môcť oprieť aj v ťažkých časoch, prijímali sa povrchné riešenia, nedostatok jadra malo vyriešiť pozlátko na efekt, v skutočnosti len tuctové a gýčové. Nový územný plán sa síce pripravovať začal, no už od svojho zrodu smeroval len k technickým a úradníckym procesom, v ktorých chýba jasná hodnotová línia a duša mesta sa z nich celkom vytratila.
V praxi a preložené do bežnej reči to znamená toľko, že sa pozemky rozpredali rozličným investorom, ktorí si na nich v blahej nádeji, že starý územný plán z roku 98 bude onedlho nahradený novým, vystavali najrôznejšie individuálne podnikateľské plány, vzájomne nijako nesúvisiace. A keby len plány. Nový územný plán sa pomaly tvoril a pod rúškom tmy, bez jasného verejného zadania o tom, kam má jeho prijatím naše mesto vlastne smerovať, vznikal jeho tzv.Koncept. Ten sa tu postupne stal mantrou. Investori si podľa neho stihli vystavať nielen plány, ale už aj hotové domy, byty, budovy. Veď už čoskoro mal byť Koncept premenený na skutočný územný plán - aspoň tak im mesto roky sľubovalo. Dnes vieme, že márne. Nový územný plán stále nie je schválený a jeho tajuplný Koncept je zrazu predmetom otvorených a vzrušených polemík.
Takýto stav sme zdedili po našich predchodcoch. Na tomto máme stavať víziu rozvoja mesta v treťom tisícročí. Namiesto pevných základov len rozbabraná bačorina.
Zatiaľ sme pri hasení najvážnejšieho ložiska problémov mesta - jeho astronomických dlhov, o tom vlastne ani veľmi nemali kedy diskutovať. Niečo málo vyšlo na povrch pri projekte Idea Grande. Už som raz písala, že nechápem prečo moji kolegovia poslanci tak tvrdošijne odmietli prijať tento pilotný projekt pre strategické ciele Podnikanie a Bývanie, ktoré sme mali vďaka súkromným investíciám šancu aj napriek nepriaznivej finančnej situácii rozbehnúť. Naďalej si myslím, že ide o jedinečnú možnosť ukázať, že Trenčín má na viac, než len večne tápať v pohyblivých bažinách nespolupráce. Lebo to je to, čo ničí a potápa toto mesto najviac. Nespolupráca. Ne-spo-lu-prá-ca.
Ak už máme pod nohami bahno, mali by sme vytvoriť pevnejšiu sieť a tuhšie sa chytiť za ruky. Mám taký ciťák, že vytláčanie starých vredov - napríklad spochybňovanie všetkých vydaných rozhodnutí o umiestnení stavieb, nám v tom veľmi nepomôže. Je ich za prvé nespočetné množstvo a za druhé nie všetci investori pritom konali iba nečestne, ako sa dnes na nich verejnosť sploštene pozerá. Mnohí boli bývalým vedením mesta uvedení v omyl, nebolo by správne hodiť všetkých, čo sa rozhodli podnikať v meste za bývalého vedenia do jedného skorumpovaného vreca. Odkúpili pozemky, investovali do projektov v dobrej viere, že konajú v súlade so zákonmi. Celkovo sú tu stovky rozhodnutí v individuálnej bytovej výstavbe a desiatky významných rozhodnutí pre tzv.veľkých investorov. Všetkým mesto tvrdilo, že už čoskoro bude z Konceptu skutočný územný plán, ktorý toto všetko posvätí, že sa nemusia ničoho báť. Malo sa tak stať v roku 2009. No čo čert nechcel, nestalo sa a navyše prišlo nové vedenie mesta.
A teraz čo? Máme sa začať pomstychtivo rýpať v celom tom bahne a pustiť sa do dôsledného „naprávania" chýb minulého vedenia, ktorému sa z rúk tak smutne vymkla moc ? Statočný a dôsledný boj proti nezákonnosti minulého vedenia mesta je jedna vec, a určite aj bohumilá. Ale je tu toho toľko a tak zavalené kalmi, že ak sa necháme zlákať ku krvilačnému boju so starými vredmi, nakoniec sa v tej bažine môžeme aj utopiť. Bola by to podľa mňa až príliš vysoká cena, ktorú by sme spoločne zaplatili za všetky zlé rozhodnutia predchádzajúceho vedenia. Nechať sa viesť iba slepou túžbou po odplate by bolo podľa mňa naše najhoršie rozhodnutie.
Píšem to preto, lebo nás k novému územnému plánu a jeho Konceptu v najbližších týždňoch čaká verejná diskusia.
Možno predtým, než sa budeme rozhodovať o tom, či s krvavými očami a škodoradostným úsmevom celý pripravovaný nový územný plán zmietneme zo stola, ako nás k tomu vyzývajú niektorí občianski aktivisti, by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je toto ten najlepší spôsob ako vybŕdnuť z bahna. Podľa mňa by oveľa viac stálo za to prehodnotiť, čo sa z neho použiť dá, a čo sa už použiť nedá pre našu spoločnú myšlienku.
Naša spoločná myšlienka a výhľad do budúcnosti. To je to, pre čo jediné sa treba podľa môjho názoru v našom meste zomknúť a snažiť sa spájať vyšťavené sily. Neustále rýpanie sa v minulosti a vojny medzi žabami a myšami nášmu mestu neprospejú. Aby sme už konečne v bludných vodách Váhu* opäť našli našu pevnú skalu a mali jasno v otázke Kam plávaš, Trenčín . Myslím, že dnes už všetci cítime, že záchrannú sieť nám nikto nehodí, ale si ju musíme vytvoriť sami. Jej tajomstvo spočíva v spolupráci. Vyzývam k nej všetkých, ktorým na našom meste záleží.
Územný plán bude vystavený v priestoroch mestského úradu na Farskej ulici v septembri. Možnosti na jeho verejné pripomienkovania a harmonogram prerokovávania pripomienok včas zverejníme. Dovtedy skúsme porozmýšľať nad jednoduchou otázkou : čo udrží Trenčín nad vodou? Som naozaj zvedavá na diskusiu o budúcnosti mesta, ktorú chceme otvoriť po letných prázdninách.
*pozn. Názov rieky Váh je odvodený zo slova Wagus. História hovorí, že pred pol.16. stor. bol na území dnešného Trenčína osídlený aj západný priestor mesta medzi múrmi a Váhom, nazývaný Za mestom alebo Za hradbami. Všetky tieto štvrte však mali veľmi pohnuté osudy, lebo boli ohrozované nielen nevyspytateľným tokom rieky Váh (Váh = Wagus = bludný, blúdivý) a častými povodňami ale aj stálym vojenským nebezpečenstvom.
