Čiara v strede mapy

Už roky sa táto téma vznáša nad Trenčínom ako veľký čierny mrak. Už roky sa totiž trpezlivo a systematicky pripravuje variant, ktorý s vytesnením mimo mesta vôbec nepočíta. A Trenčania, plní toľkých nádejí, zohrávali iba rolu štatistov. Investor aj predstavitelia mesta nás roky ohurovali výpočtom plánovaných súvisiacich investícií, vďaka ktorým sa Trenčín zmení na „skutočnú metropolu, perlu Považia“. A to všetko do konca roku 2009. Dnes je rok 2011, veľká bublina spľasla a my, Trenčania, ktorí sme naleteli, sa zobúdzame. Celá stavba je vraj „na spadnutie“, no okrem pekných vizualizácií nikto z nás nikdy nevidel reálne plány toho, čo sa tu má vlastne naozaj stavať. Ako sa dnes ukazuje, železnice sa u nás za pomoci Bruselu chystajú do koľajníc, podvalov, štrku, piesku, železa a betónu preinvestovať 225 miliónov Eur, čo je trikrát viac ako bola pôvodne odhadovaná cena, no z veľkolepých pôvodných projektov za ňu nakoniec mesto nezíska nič. Žiadny akvapark, len chudobná príbuzná mini-plaváreň (navyše bez prívodu vody), žiadny raj na Ostrove s mostom pre peších na druhý breh, žiadny promenádny most zo starého železničného, žiadne bezpečné prechody mimo úrovne trate nad rámec najnevyhnutnejšieho minima, žiadne modernizované železničné stanice, žiadne citlivé zasadenie nového železničného mosta do krajiny, ale čo najlacnejší betónový múr a násyp priamo v srdci historického mesta. Nové vedenie mesta za tejto situácie opäť vybudilo v Trenčanoch nádeje na ich historickú chvíľu – vytesnenie železnice mimo mesta.... Dnes som súčasťou najužšieho vedenia mesta aj ja a môžem vám povedať, že to vôbec nie je ľahké. Komentovať od boku a niesť za veci historickú zodpovednosť sú dve úplne odlišné veci. Snažím sa prísť na to, čo dnes vlastne ešte môžeme s celou vecou urobiť. Ľahnúť si na koľajnice oproti rozbehnutému valcu, z plných pľúc kričať, že železnicu v centre mesta nechceme a … nechať sa prevalcovať ? Ak by sme sa aj teraz rozhodli pre takúto hrdinskú obetu, tak s kým vlastne? S ktorými občanmi? Veď ani nevieme, či verejné vášne už dnes - paradoxne – nie sú náhodou silnejšie aj na tom druhom póle (“veď aj dnes ide železnica cez mesto”, “stanicu mimo mesta nechceme”, “autobusmi sa vyvážať na vzdialenú stanicu znamená zvýšenie exhalátov a zahustenie dopravy”, “už konečne modernizujte - ako vyzerajú železnice vonku a u nás”, atď.) Stačí si prečítať diskusné príspevky na niektorých fórach. Vieme, čo chcú ľudia z Trenčianskeho fóra. Ale chceli by železnicu mimo mesta naozaj všetci Trenčania ? Mali by sme sa ich na to opýtať. Ale - nie je už na to naozaj príliš neskoro? Na jednej strane chápem signatárov listu ústavným činiteľom. Tak ako vy, ani ja nechcem, aby sa Trenčínu ubližovalo. A železnica s 10m vysokým mostom, ochrannými bariérami a stenou v strede mesta ubližuje podľa mňa naozaj veľmi! Ale na druhej strane sa mi nepáči rozhorčene dvíhať zástavu "občianskej revolúcie" za "jediný možný”, ten “dobrý" variant okolo diaľnice. Nie som si totiž istá, či tento variant, aj keby bol naozaj tým jediným najlepším, nie je odsúdený byť navždy len našim zbožným želaním. Lebo na stole máme dnes otázku hlavne o tom, či si vôbec ešte v tomto čase môžeme dovoliť (finančne, časovo, technicky) :1. Zastaviť a zahodiť celý ten mnohoročný proces prípravy, ktorý je z väčšej časti už hotový. V tom prípade by bolo veľmi potrebné preskúmať a naceniť, čo by takéto rozhodnutie znamenalo. Teda dôkladne zanalyzovať všetky právne a finančné dopady zrušenia celého doterajšieho procesu modernizácie pre mesto – nemyslím len doteraz preinvestované a tým pádom do vzduchu vyhodené mestské peniaze, ale aj napr. očakávané súdne trovy, penále, odškodné, ušlý zisk a pod., ktoré by nás možno čakali. Nezabúdajme, že železnice už počítajú s projektom ako s hotovou vecou, na prípravu ktorej už vynaložili nezanedbateľné investície a naše protesty sa im nemusia páčiť.2. Primäť investora (alebo by sme si túto analýzu dali urobiť my ako mesto?), aby preskúmal ešte aj variant pri diaľnici, čo doteraz nikdy nikto neurobil - t.j.koľko by vlastne investora stál takýto variant, aké investície by jeho realizácia vyvolala u nás, v samotnom meste a kto by zaplatil ich realizáciu. Investor ? Mesto? Bolo by to napojenie na novú železnicu nejakou prípojkou, alebo zintenzívnením autobusovej prepravy k vzdialenej stanici? Čo by sa stalo s pôvodnou traťou - odstránila by sa? A na náklady koho? Alebo by železnice s ňou ešte počítali pre lokálnu prepravu ? V tom prípade kto by zdvihol terajší most na potrebnú preplavnú výšku, ktorú ako vieme raz bude treba zabezpečiť tak či tak ? 3. Preskúmať aj tzv.variant 0, teda ponechanie trate tak ako je teraz, v jej súčasnom koridore, iba modernizovanom. Je možné, že by to bolo pre železnice to najlacnejšie riešenie. Nemuseli by budovať nový železničný most a to, že by vlaky spomaľovali v pôvodnom traťovom oblúku by možno kvôli tomu prežili. Ako by však vyzerala modernizácia koľají na súčasnom moste, jeho odhlučnenie, zdvihnutie jeho konštrukcie kvôli splavnosti rieky…Ako by potom vyzerali jeho protihlukové bariéry, architektúra jeho napojenia na oboch brehoch ? Bolo by to riešenie na pilótach, alebo zase len na vysokom násype? A čo podchody pri Bille, OldHerolde atď., urobili by ich železnice aj pri tomto riešení ? Alebo by sme si ich potom museli vybudovať sami? Pri skúmaní potom bude treba zohľadniť aj časové hľadiská možného nového riešenia, teda kedy najbližšie by SR a EU mohli vyčleniť nové peniaze, ak by tieto teraz v dôsledku zrušenia už pripravenej stavby padli? Kedy by železnice mohli zrealizovať nový tender, resp. kedy by sa k nemu reálne dala stihnúť nová projektová príprava, výkup/vysporiadanie nových pozemkov pri diaľnici, stavebné povolenia na novú trasu a pod. Až po týchto analýzach by sme si mohli dať naozaj zodpovedne na misku váh všetky varianty a vybrať si z nich ten najlepší. Škoda, že to takto kdesi na úplnom začiatku neurobilo aj predošlé vedenie mesta. Pretože vtedy bol na to čas. Všetko bolo v bode nula. Ale stalo sa, rozhodlo sa. My sme dnes prevzali už rozrobený stav. Nie sme teda v bode nula. Na misky váh by sme dnes museli priložiť ešte niečo, čo je podľa mňa pre súčasné vedenie mesta možno tým najväčším bremenom : Kto by nám tieto – určite náročné – spätné analýzy vlastne urobil, objektívne a nestranne, kto by ich zaplatil a ako dlho by trvalo ich vyhotovenie? Je možné, že by do týchto analýz investovali železnice, štát ? To nepredpokladám, pretože už majú celý projekt v inom variante takmer celý pripravený, prečo by mali analyzovať iný? Asi by sme si tieto analýzy museli dať vypracovať sami. Dá sa s tým súhlasiť, lebo ak človek niečo veľmi chce, nemá byť tej sily, ktorá by ho zastavila. Môžeme si to predstaviť. Celý proces teraz zastavíme, niekde spod zeme vydolujeme peniaze, ktoré mesto už aj tak nemá na iné životne dôležité funkcie a získame naozaj fundovanú a objektívnu – napríklad medzinárodnú – analýzu, z ktorej zistíme, že : a) variant mimo mesta by bol určite schodný a nebol by ani významne drahší. S týmto zistením budeme utekať za železnicami, za Európskou úniou (nezabúdajme, že oni sú ten investor, nie my). Máme istotu, že tento nami zistený najvýhodnejší variant potom aj naozaj celý procesne znova od začiatku pripravia, a následne zrealizujú tak, ako to chceme my? Vyrokovali by sme aj to, že nám zaplatia aj ostatné vyvolané investície v meste? b) variant mimo mesta je predsa len z najrôznejších príčin (technických, finančných, majetkových, krajinárskych,…) neschodný, že predsa len bude treba ponechať železnicu v meste. S týmto zistením a s dlhým nosom železniciam a Bruselu po toľkých obštrukciách oznámime, že radšej teda zostaneme s koľajnicami v meste, analýza ukázala? Dajú si potom urobiť znova všetky stavebné a iné povolenia, ktoré im medzitým s veľkou pravdepodobnosťou prepadnú, len tak, bez náhrady? Sú to hypotézy, neviem, čo by ukázala naozaj objektívna analýza dopadov všetkých možných riešení. Moja otázka znie :Je rozumné púšťať sa do takýchto analýz v čase, kedy nám investor dáva všemožnými prostriedkami jasne najavo, že už sme raz ako mesto rozhodli a už si neželá riešiť iný variant? Je možné púšťať peniaze na analýzy s neznámym výsledkom v čase, kedy mesto zápasí s nútenou správou a má starosti, ako vôbec prežiť ? Nie je za tejto situácie lepšie prijať stav vecí, aj keď sa nám nepáčia, aj keď sme ich nespôsobili, aj keď súhlas s touto stavbou padne aj na naše hlavy? Nie je zodpovednejšie prijať nechcené dieťa, keď už je na svete a postarať sa oň tak, aby zapadlo medzi nás čo najlepšie? Viem, čo už môže byť dobré na vysokom múre - ale aj taký múr sa v určitom zmysle môže stať atrakciou - možno nám doňho niečo vytesajú sochári, alebo sa nejako umelecky stvárni, čo ja viem...veď múry v mestách existujú, železnice vedú často uprostred domov. Hovorím teraz ako laik, ale len ilustrujem. Od toho, ako povýšiť toto nechcené dieťa mesta na plus tu budú umelci, architekti. Len sa pýtam a snažím sa nájsť odpoveď. Môžeme si želať múdrosť, ktorá by nám povedala, čo je pre Trenčín dnes a pre Trenčín zajtra stopercentne najlepšie. Moje skúsenosti mi ale hovoria, že nič nie je nikdy stopercentné, čierne ani biele, že pravda je vždy niekde uprostred a niekedy ju preveria až stáročia. Pri našom rozhodovaní môžeme urobiť aj chyby, človek je omylný. A aj keď sú niekedy pohnútky našich rozhodnutí tie najušľachtilejšie, výsledok môže byť fatálny. So žiadnym riešením nebudú nikdy spokojní všetci občania. Tí dnešní, ani tí budúci. Naša zodpovednosť bolí, ale musíme ju prijať. Ak si povieme, že vytesniť železnicu mimo mesta je jediná cesta a naša jediná priorita, súhlasím, že potom treba obetovať všetky sily. Len sa veľmi obávam, že nám ich už veľa nezostalo. Je to už celé príliš spletité a za tie roky zanesené nánosmi zmixovanej pravdy a nepravdy, máme príliš veľa každodenných problémov, mesto je finančne vyšťavené a na pokraji bankrotu. Nejako sa však rozhodnúť musíme, a to v pomerne krátkom čase – aj keď nám ho ten odložený tender teraz trochu pridal. Tej obrovskej miere sústredeného záujmu, s ktorým celú záležitosť roky sledujú angažovaní občania okolo Nora Brázdu patrí určite vďaka. Zozbierali veľké množstvo informácií a poznajú genézu, ktorá môže aj súčasnému vedeniu mesta, ktoré sa iba postupne dostávalo do obrazu, veľmi pomôcť. Napriek tomu sa obávam, že všetky úplné a pravdivé informácie sa nám spätne už nepodarí dať dokopy nikdy. Ja osobne som preto v kútiku duše pripravená prijať aj ten fakt, že sa nakoniec budeme musieť zmieriť s nechceným dieťaťom. Aj keď mi to nie je príjemné.