Štvrtého novembra 1979 dav asi troch tisícok prevažne študentov vtrhol v Teheráne do americkej ambasády, na ktorej potom 444 dní držali 52 ľudí. (Kríza prispela k potopeniu amerického prezidenta Jimmyho Cartera.). Šiesteho decembra 2009 polícia proti iránskym demonštrantom vTeheráne, ktorí si pripomínali Deň študentov, použila slzotvorný plyn.
Nie som štátnik, ale domnievam sa, že politici majú zo študentov strach (oprávnený). Pretože mladí ľudia sa neboja zmeny, majú ideály, menej strachu, sú živelní a už mnohokrát menili beh dejín. V neposlednom rade to budú práve študenti, kto bude mať posledné slovo - keď budú už všetci súčasní politici za zenitom (na dôchodku), súčasní študenti budú na vrchole svojich síl.
Aj z tohto dôvodu je v záujme každého, aby bola mladá generácia vzdelaná a pripravená sa v zložitých momentoch zachovať správne a neukázať sa nám v budúcnosti chrbtom. A ako vždy, najlepšie je ísť pozitívnym príkladom. (inak sa nám naša krátkozrakosť môže v budúcnosti vypomstiť)
Väčší úžitok ako slovenská vlajka na stene by podľa mňa priniesla mapa sveta a pondelkových päť minút hymny navrhujem nahradiť rovnako dlhým zhrnutím svetových udalostí predchádzajúceho týždňa.
Text nebude len o mladých: Každý štyridsiatnik - päťdesiatnik by si mal spomenúť na dobu, keď mal dvadsať, veľa ideálov, ale žiadny hmatateľný vplyv a uvedomiť si, že jeho sila meniť svet počas jeho života (veľmi pravdepodobne) vzrástla - stačí len dávne ideály oprášiť.
Ako povedal Bono: Forget the '60s. We can change the world. ... this is the moment that you are designed for. It is the flowering of the seeds you planted in earlier days. Most of you started out wanting to change the world, didn't you?"
"Zabudnite na 60te roky. Dokážeme zmeniť svet... toto je okamih, na ktorí ste boli predurčení. Je to kvitnutie semienok, ktoré ste kedysi dávno zasadili. Väčšina z vás sa pustila do práce, pretože túžila zmeniť svet, nie?"
