Pojem celého slova je posolstvom učenia Krista a celej Biblie ako aj zdrojom všetkej múdrosti a moci jin a jang. Ďalšou otázkou je, čo z toho ľudia uvedomujú a čo realizujú aj v bežnom živote?
Nuž z týchto kníh by som rád vybral určité podobenstvo na milostné vzťahy.
Hovorí sa v knihe, že každý máme v sebe to najvnútornejšie jadro, jednu vnútornú centrálnu izbu, srdce nášho bytia. A okolo toho máme našu domácnosť, náš dom a ešte ďalej našu záhradu. A ako každá záhrada má hranicu - tzv. plot, aj my máme v duši za tou záhradou plot.
A tá naša milovaná osoba, tá naša druhá polovička takisto má v duši jadro, dom, záhradu a aj plot.
Keď chceš uvažovať o spôsobe prejavenia lásky, vystúp zo seba, vystúp z vlastného domu, choď do svojej záhrady až k tvojmu plotu. A nech ona tiež vystúpi zo seba, zo svojho domu a nech príde cez tú svoju záhradu k tomu svojmu plotu, ktorý je už teraz pre vás dvoch spoločný.
A tu si obaja ponúknite svoje ruky a chyťte sa a objímajte sa navzájom a skúste sa splynúť v objatí.
A budete cítiť, že toto je ozajstná láska, že tieto dotyky, bozky a toto objímanie je skutočné prejavenie lásky.
*
Ale pozor !!!
Nechoď tej druhej osoby cez jeho plot, nechoď do jej záhrady. Nesmieš podmaniť si a obsadiť jej ríšu, nesmieš ju ťahať ani do svojej záhrady a nikdy nehovor, že si už stále moja, lebo ťa držím vo svojom dome na retiazku. Nikdy nežiadaj, aby sa ona nasťahovala do tvojej záhrady, do tvojho domu a do tvojej izby. Nevzdávaj svoju krajinu pre nikoho, nestrať pre nikoho svoju centrálnu izbu a ani sa nesnaž držať niekoho vo tvojej izbe v klietke.
Ktorí sa naozaj milujú nebudú mať jedno spoločné srdce, ale každá si zachová to svoje a tie dve srdcia budú biť spolu v krásnom romantickom rytme.
*
Vieš, to je taký, ako ten spoločný tanec.
*
Každý máme svoj centrum, svoju rovnováhu. Nevstúpim na nohy ani neopieram sa na toho druhého
a ani nestrhnem ho zo sebou, keď sám sa potknem. Nevyvediem ho z jej vlastnej rovnováhy. Bez ohľadu na to, ako veľmi ho ľúbim, nesnažím sa ho pritisnúť k sebe, len ho držím jemne ale pevne, pretože spojí nás rytmus a hudba.
*
Vieš, objatie nemôže byť sebecké, dusivé ani chamtivé. Nemôže byť ani slabé a vzdialené, lebo to už nie je ozajstné objatie. Veľkých tanečníkov spoznáš tak, ako objímajú a ako držia ženy pri tanci.
Jemne, nežne ale s veľkou dávkou istoty. Nie kŕčovite, nie násilím, nie sebecky.
Takéto objatie vyžaruje nežnosť a vidíš, ako pri tanci žena oddá partnerovi - tanečníkovi, samozrejme nikdy nie úplne a bez zábran. Nikdy nie tak, že „ keď spadnem, tak spadnem na teba..."
A žena musí získať okamžite späť aj z toho najintímnejšieho oddania svoju rovnováhu a sebavedomie keď to bude treba. Získať svoje jadro a svoju dušu späť bez problémov.
*
Rozumieš?
Toto je láska, spolu... ale predsa sám sa oddať.
Neroztopiť sa do jednej kaluže ale spolu pulzovať... Ty a ja, Ty a ja, Ty a ja.....
A stretnúť sa znova a znova a chytiť sa za ruky ... pri plote...
