Jedna hovorí :
- Viete, moja drahá, môj manžel bol právnikom v období komunistického režimu a teraz mu nechcú uznať ani diplom a pri tom študoval aj v Moskve. No toto nám priniesla tá zatratená demokracia.
A susedov syn nechodil na žiadnu univerzitu a pozrite sa, ako mu to dobre klape. Nové auto, drahý nábytok, kožené sedačky, no a v lete chodia na dovolenky aj viackrát po sebe. A tá jeho ženička už ani nevie čo má na seba kupovať, ako vyvádzať.
Dnes, bez ohľadu na vzdelanie a znalosti, sa ráta iba schopnosť, ako oklamať a obrať druhých. Kto, ako dokáže byť veľkým klamárom a zlodejom, tak zbohatne a neexistuje žiadny rešpekt k diplomu.
Na to tá druhá:
- Ah áno, aj môj muž maturoval a na výbornú, ale aj tak ho nepustili na vysokú. Profesor mu povedal, že buď vstúpi do komunistickej strany alebo nikam nepôjde. Tak to aj bolo, stal sa z neho obyčajný šuplikant u jedného podniku. Ale „súdruhovia" inžinieri ho mali veľmi radi, lebo dokázal miesto nich spraviť všetko, aj plánovanie aj rozbory. Voľakedy v globále sa plány vždy splnili a vždy dostávali aj prémie, ale teraz za demokraciu, dostávajú iba papaláši. A ten roboš len mukluje a sotva za to niečo dostane a keď raz otvorí papuľu tak ho vyhodia a môže ísť vyberať kontajnery.
Veru, žijeme teraz vo veľmi škaredom svete.
*
- Verte mi, pani suseda, dnes už len tak, za peniaze, každému dajú diplom. Aj minule som len tak pozerala, keď moja neter mi hovorila, že jej syn spravil skúšky. Ten fagan je taký sprostý, ako ďaleko vidí, ani sa pozdraviť nevie a nadáva, ako nejaký kočiš. Niekedy sama sa hanbím za neho.
„Určite mu otec kúpil tú matúru" - šuškala len tak pre seba.
Tak akí sú dnešní profesori a učitelia, keď mu to dovolili? A potom sa čudujeme, že sa dostanú takí ľudia do vysokých postavení a že nič nefunguje dobre.
*
- Tu sú tie naše činžiaky v strede mesta. Zvolali všetkých majiteľov bytov do kancelárie, sľubovali, že sa nájdu peniaze na obnovenie, na zateplenie, na výmenu okien a dverí v schodiskách. A čo sa stalo? Jednoducho vyhlásia, že peniaze určené na paneláky sa minuli alebo použili na niečo iné alebo už teraz začali šetriť kvôli svetovej hospodárskej kríze. Samozrejme, kancelária bola zrekonštruovaná. Ale to by mohli predsa nechať na neskoršie.
Tu je ten krásny kostol uprostred a to krásne námestie s tými bránami, arkádami a kaviarňami, ale tie škaredé a rozpadávajúce sa paneláky tu robia iba veľkú hanbu. A na opravu sa nenašli peniaze?
Takto sem turisti nebudú chodiť!
*
- Ani nehovorte, minule tu chodil taký arogantný hlaváč od údržbárov a povedal, že:
„Vy, obyvatelia, ste nechceli obnovu, tak peniaze boli presmerované do iných investícií."
„ Samozrejme - hovorím mu - určite do vašich súkromných podnikaní. Keby sme my, obyvatelia, mohli prekontrolovať vaše machinácie, určite by ste si nevedeli všetko vyúčtovať. Len poriadnu kontrolu na vás!" Na to ešte on začal vyskakovať, že ma udá. Povedala som mu, že udám skôr ja jeho, ale to je úplne zbytočné, kam by som si išla a za kým. Predsa vrana vrane oko nevykole.
*
Rád by som počúval ďalej túto zaujímavú diskusiu, ale už som prišiel k spodnej bráne a vystúpil som na ulicu. Pri kontajneroch som zbadal starší párik v špinavých oblečeniach, ako prehrabávajú odpad a vyberajú starý chlieb a zbytky jedla.
Premýšľal som: „ Tak toto je naozaj tá vysnívaná demokracia ? „
