Alkoholici medzi nami

Povedzme si, kto predstavuje opitého. V mojich očiach je to niekto, kto potrebuje denno-denne piť, slopať, ožierať sa. Ak nie každý deň, tak určite niekoľko dní v týždni. Ak nie donemoty, tak aspoň do nálady, niekedy aby sa prestal triasť. Lebo alkoholici sa trasú. Z nedostatku. Ten sa volá ''absťák''.

Mať alkoholika rodiča je ako trest, ktorý by si nik dobrovoľne nevybral. Vyrastáte v prostredí, kde pivo, víno, vodka, dunica, pálené (doplň ľubovoľne), zahmlievajú zdravý rozum niekomu, koho ľúbite, na koho sa spoliehate a kto vás vychováva, formuje a ide príkladom. Vaše bezstarostné detstvo nahradí stres poznačený aférami, škandálmi, nedostatkom peňazí, hádkami, bitkami, policajnými výjazdmi, modrinami. Buď vám to zmení budúcnosť k lepšiemu, čiže to všetko budete vnímať ako odstrašujúci príklad výchovy vašich detí a partnera si budete starostlivo vyberať podľa prísnych kritérií, alebo skončíte s veľkou pravdepodobnosťou úplne rovnako, ak nie horšie. Budete nasávať vo dne, v noci. Verejne i tajne. Sám, s kamarátom z mokrej štvrte, s hocikým, kto je ochotný sponzorovať. Deti vyrastajúce s rodičmi notorikmi sú smutné. Svoj príbeh majú vpísaný v očiach. V dospelom veku spomínajú na veľa ťažkých chvíľ. Na situácie, kedy sa veľmi báli, schovávali a plakali. Situácie vyvolávajúce stres, obrovský stres, bolesť na duši a častokrát hanbu pred okolím, spolužiakmi, kamarátmi, susedmi...Takto poznačené deti majú minimum pekných spomienok, lebo museli dospieť skôr, zato majú vycibrený sluch na zvuky výťahu, kľúčov v zámku, ťažkopádne kroky; vycibrený čuch - presne vedia, či sa pilo, či nepilo a mimiku a gestá .v malíčku. Zväčša bývajú vyčlenené z kolektívu, sú zakríknuté, tiché, ustráchané. Ľakajú sa ostrejších zvukov, trasú sa pri hádkach cudzích ľudí a nespávajú celé noci kvôli strachu i kriku. Neskôr sa u nich objavujú diagnózy ako depresia, nespavosť, žalúdočné vredy, paranoje, alkoholizmus a mnoho horších...

Rodič, ktorého dieťa je závislé od alkoholu, si často kladie otázku, kde vo výchove zlyhal. Nie vždy je to chyba otca a matky. Každý je zodpovedný sám za seba. Stane sa, že doma sa pije príležitostne alebo vôbec. A ak vôbec, naskytá sa pokušenie spoznať tú zázračnú vec, čo mení charakter napočkanie. Občas sa dostaneme do situácií, kde sa slávnostne pripíja, kde sa niečo zlé i dobré zapíja, kde sa iba pije a dôvod nie je nutný. Stačí, že je streda.
Na začiatku dospievania sme zvedaví, ako čo chutí. Chceme zamachrovať pred kamošmi v partii, nevyčleňovať sa zo spoločnosti v práci, kde je zvykom posedieť si po šichte pri studenom čapovanom a nie jednom. Pokiaľ sa rodičia nedostanú do problémov alebo ani nevedia o pití svojich potomkov, je relatívne všetko OK. Horšie je, ak syn či dcéra prídu vďaka pitiu o zamestnanie, robia zlé meno rodine, dlhy, no najhoršie dopadnú tí, ktorých závislosť prerastie do závislosti od drog. Vtedy sa človek sotva zmieri so skutočnosťou, že priviedol na svet dieťa nevážiace si svoj život a život ostatných naokolo.

Alkoholik partner....Osobne si myslím., že každý má na výber, či chce žiť so závislákom. Ak je dotyčný schopný spamätať sa a dať svoj život naporiadok, je fajn mu dať šancu. Je pravda, že jestvuje medzi nami mnoho vyliečených alkoholikov, o ktorých ani nevieme a sú to úžasní ľudia. Pokryvený charakter majú len pod vplyvom. Nie je jednoduché žiť s nimi pod jednou strechou, zdieľať s nimi domácnosť aj posteľ, riešiť problémy a normálne fungovať. Chlap, ktorý smrdí a potáca sa nie je na tom o nič lepšie ako opitá žena, ktorú podopiera kamarátka na parkovisku diskotéky (v lepšom prípade), alebo držiac dieťa za ruku v bežný deň (v horšom prípade).

Na Slovensku sa pije takmer v každej domácnosti.

Podajme pomocnú ruku každému, kto ju potrebuje a nezabudnime na to, že vylieči sa iba ten, kto sa skutočne vyliečiť chce.