Ľudí viktoriánskej éry fascinovalo tajomno a veci nejasné na prvý pohľad. Preto niet divu, že fenomén floriografie, tzv. “reči kvetov”, si vybudoval základňu nadšencov, ktorí v nich videli rôzne skryté odkazy. Floriografia uchvátila aj Preraffaelistov, ktorí tieto symboly zakomponovali do svojich diel.
Čo je floriografia?
Keď Mary Wortley Montagu spisovala svoje Turecké veľvyslanecké listy (1763), netušila, že zmienka o hre “sélam” vzbudí záujem ľudí o symboliku kvetov.
Sélam bol prostriedkom tajnej komunikácie na kráľovskom dvore: “Neexistuje žiadna farba, kvet, burina, ovocie, bylina, kamienok či pierko, ktorým by nepatril nejaký verš.” [1] Jednoducho povedané, ľudia komunikovali pomocou predmetov, ktoré mali rôzne významy. Väčšinou sa takto dorozumievali milenci, posielajúc si tajné vyznania lásky.
Kombinácia záujmu o orientálne krajiny, tajné kódy a emócie zaručila pozornosť a obľubu tejto knihy. Bola inšpiráciou neskorších autorov, ako aj Louise Cortambert - tá vydala prvú knihu, ktorá sa venovala priamo floriografii, Reč kvetov (1819): “... a našou úlohou, v tomto krátkom vydaní, bude preložiť ich pôvabnú reč,” [2] píše v predslove o jazyku kvetín.
Floriografiu využívali mnohí viktoriánski spisovatelia, poeti či maliari. Ukážky floriografie v maliarstve priblížim v nasledujúcej časti článku.
Dante Gabriel Rossetti – hlavný predstaviteľ floriografie
Diela Dante Gabriela Rossettiho sú ukážkovým príkladom floriografie v maľbe. Kvety boli preňho dôležité nielen z estetického hľadiska, ale hlavne zo symbolického. Rossetti bol jedným zo zakladajúcim členom Preraffaelistov, ktoríý mal veľký vplyv na ostatných členov.
Charakteristickým znakom jeho diel bol dôraz na zmysly, inšpirácia stredovekom a ženská krása.
Ako umelec bol sa často musel podriadiť želaniam svojich klientov, ako aj kontroverzne opísal v liste: “Často tvrdím, že byť umelcom je to isté, ako byť ľahkou ženou, aspoň čo sa týka želaní dotyčných jedincov.” [3] Nebolo by prekvapujúce, kebyže floriografiu do obrazov zakomponoval aj kvôli jej popularite medzi anglickou vyššou vrstvou.
Jeho obraz a zároveň aj báseň, Požehnaná panna (The Blessed Damozel, 1875-78), zobrazuje mladé dievča, ktoré z neba pozoruje svojho milého a smúti za ním. V ruke drží zväzok bielych ľalií. Tie sa v maľbe objavovali už od stredoveku, ako atribút Panny Márie - symbol jej čistoty a nevinnosti. Podľa Julie Ann Whyman však ľalie v tomto prípade môžu poukazovať na ich staršiu symboliku, ktorá sa týka plodnosti a sexuality [3].
Ďalším príkladom môže byť nedokončená verzia Požehnanej panny, Sancta Lilias (1874). Namiesto bielych ľalií má žena žltý kosatec. Ten bol taktiež spájaný s Pannou Máriou, istým spôsobom bol dokonca “čistejší” ako ľalia. [4]
Rossettiho múzou bola jeho manželka Elizabeth Siddal, ktorá figuruje v maľbách ako Vízia Fiammetty (A Vision of Fiammetta, 1878), La Ghirlandata (1873) či Rímska vdova (Roman widow, 1874). Na nich je obklopená kvetinami, ktoré nielen svojou farebnosťou, ale aj významom vyzdvihujú témy senzuality, lásky a erotiky.
Watts a problémy v manželstve
Rossettiho diela inšpirovali mnohých umelcov, vrátane George Frederick Wattsa. Wattsove obrazy zo 60. rokov 19. storočia sú poznačené Rossettiho senzualitou, farebnosťou a využitím floriografie - vidno to najmä na obraze Voľba (Choosing, 1864).
Obraz je portrét Wattsovej manželky Ellen Terry, ktorá bola od neho o 30 rokov mladšia. Ich manželstvo nevydržalo dlho – konkrétne 10 mesiacov. Watts sa rozhodol tento konflikt vyjadriť pomocou kvetov čajovníka (Camellia) a fialiek. Čajovník bol symbolom vášne a afektu, zatiaľ čo fialky symbolizovali vernosť a umiernenosť. Watts dal kompozíciou diela jasne najavo, čo si podľa neho Ellen vybrala.
Watts floriografiu využil aj v neskorších dielach, ako napríklad Adam a Eva pred pokušením (Adam and Eve before the Temptation, 1896), kde ľalie odkazujú na ich symbol čistoty a mravnosti. Ďalším príkladom je portrét maliarovej adoptívnej dcéry Lilian, ktorú v rovnomennom obraze (1904) nájdeme s košom plným bielych a ružových ruží. Kombinácia týchto farieb naznačuje tému mladosti, nevinnosti a radosti.
Evelyn de Morgan a jej návod na lepší spánok
Evelyn de Morgan patrila k Preraffaelistom – priatelila sa s Rossettim a okrem toho často navštevovala Wattsa vo Florencii. Práve tam sa prehĺbil jej záujem o mytológiu a renesanciu. Zároveň si tu obľúbila Botticceliho, ktorý mal výrazný vplyv na jej diela.
Evelyn si svoju umeleckú kariéru “vydupala” svojou cieľavedomosťou - keď sa ju matka pokúsila presvedčiť, aby sa predstavila spoločnosti, Evelyn odpísala: “...ale ak tam pôjdem, tak kopnem kráľovnú!”4
Kvety v jej obrazoch odkazovali najmä na ich pôvodné mytologické príbehy - V Clytie (1887) je nymfa obklopená slnečnicami, ktoré symbolizujú jej žiarlivosť a následný žiaľ nad stratou lásky milovaného Hélia. Keď sa Hélios zamiloval do kráľovej dcéry, Clytie prezradila túto aféru kráľovi - ten dal princeznú pochovať zaživa. Hélios nato Clytie nadobro opustil. Nymfa potom celé dni nehybne ležala, pozorujúc jej milované slnko, až napokon ju bohovia premenili na slnečnicu.
Mak bol podľa floriografických príručiek symbolom útechy po strate blízkeho či po sklamaní. Okrem toho sa z neho robilo ópium, ktoré si ľudia zvykli dávať pre lepší spánok - z maku sa teda stal symbol spánku a pokoja. Všetky tieto symboly Evelyn zmanifestovala v obraze Noc a spánok (Night and Sleep, 1878). Muž-spánok na ňom rozhadzuje kvety maku, ktoré by ľuďom mali priniesť pokojný spánok, istým spôsobom útechu ako únik pred ich problémami.
Stredoveké portréty od Emmy Sandys
Kvety boli dôležitou súčasťou portrétov Emmy Sandys, ďalšej členky Preraffaelistov. Emma bola sestrou Fredericka Sandysa, no napriek tomu sa o jej živote vie pomerne málo. Mnohé jej diela boli atribuované Frederickovi, a až po dekádach sa zistila ich pôvodná autorka.
Jej inšpiráciou boli stredoveké portréty, poézia a príbehy. V jej Stredovekej kráske (A medieval beauty, 1866) figuruje žena s kvetmi zimolezu na pozadí. Zimolez bol symbolom krásy a náklonnosti, čím maliarka podčiarkla tému portrétu. Daný kvet použila aj v obraze Snenie počas dňa (Daydreaming, datovanie neznáme).
Arthur Hughes a premyslená symbolika kvetov
Aj ilustrátor a maliar Arthur Hughes používal floriografiu na zdôraznenie tém svojich obrazov. V diele Striebro a zlato (Silver and gold, 1864) Hughes využíva orgován ako symbol zaľúbenia, prvých pocitov lásky.
Motívom obrazu je nielen cyklus života, ale najmä lásky - mladé dievča vedie svoju matku, vdovu, pričom sa zasnene pozerá vpred. Vidí snáď svojho milého? Alebo len dúfa, že sa tam objaví? O tom môžeme len teoretizovať. Jej matku trápi láska už z iného uhla – jej pohľad smeruje dole, na zem, pod ktorou už pravdepodobne naveky odpočíva jej manžel. Vdovin smútok symbolizujú opadané kvety orgovánu.
Floriografia v dielach umelcov viktoriánskeho obdobia nie je dopodrobna preskúmanou témou, preto nevieme, ktorí umelci a umelkyne ju využívali, a ktorí nie. Pri mnohých môžeme len odhadovať. Výsledkom tohto hľadania však môžu byť nové zaujímavé interpretácie diel - hravá forma spoznávania umenia.
Ktoré obrazy a ich interpretácie vás najviac zaujali? Prekvapili vás niektoré symboliky kvetov? Dajte vedieť do komentárov!
Zdroje:
[1] Wortley Montagu, Mary - Turkish Embassy Letters
[2] Cortambert, Louise - The Language of Flowers
[4] Friend, Hilderick - Flowers and flower lore
Ďalšie zdroje:
Greeneway, Kate - Language of flowers
http://www.rossettiarchive.org/
https://www.christies.com/lot/lot-arthur-hughes-1832-1915-2911593/?
