reklama

Moje dieťa

Keď som bola malá, bolo MDD veľkým sviatkom. Maľovali sme na chodníky farebnými kriedami, cez vyučovanie sme šli do kina a na obed sme mali v školskej družine dukátové buchtičky. Bola to hotová polahoda. Zakázané bolo dovolené a my sme sa ako deti na tento deň určite veľmi tešili. Nemyslím si, že to bolo tým, že bola iná doba. Príčina je jednoduchá – boli sme deti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Teraz je už zo mňa mama. Na MDD sa pozerám z dvoch strán, ale vždy nostalgicky. Vidím seba ako malú žubrienku s balónom v ruke, ktorý mi zrejme napokon uletel, ale v momente, keď som ho vlastnila, bol pre mňa symbolom šťastia. Súčasne vidím svoju dcéru Dominiku, ako sa hrá v hlúčiku detí na parkovisku pred domom, smeje sa a naháňa tak, až jej ofina nadskakuje. Cez nadskakujúcu ofinu sa jej obraz plynule mení a Domča pobehujúca na chodníku pred domom odrazu behá po kurte a snaží sa vychytať všetky loptičky. Keď sa jej darí zatne malú päsť, keď nie ostane stáť, ako by ju niekto zadržal, zakloní hlavu dozadu a ruky má spustené dolu. Nerezignuje, len si presne uvedomuje moment, kedy spravila chybu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chcela som však niečo k MDD... Ak si mám vybaviť spomienky na Dominiku ako dieťa, mala by som sa vrátiť na parkovisko pred dom. Mali sme vtedy také malé autíčko. Červenú .... Pre mňa a Dominiku akurát. Vozila som ju na ňom do škôlky a na zadnom sedadle mala taký malý vankúšik, aby si ešte cestou mohla ľažkať a privrieť oči. Veľmi rada spala. Hlavne ráno. Každý rodič to pozná, ako je ťažké budiť ráno svoje dieťa, keď ono chce spať. Ale Dominika bola poslušné dievčatko. Ak bola ešte ospalá, tak objala svoj vankúšik a schúlila sa na zadné sedadlo. Dominika, nespi, už sme tu. Vystúpi z auta a ťahá za sebou veľkú tašku na tenisové rakety. Moja spomienka opäť úplne plynule prešla spred škôlky na tenisový kurt (asi som v spomienke odbočila o ulicu skôr). To malé dievčatko s veľkou taškou podskočí a beží k tenisovej hale, potom sa otočí a spýta sa, či pre ňu prídem. Otázka skôr zo zvyku. Čo by som neprišla, ak nie ja, tak tatino. A už jej niet. Ani neviem, či som si vtedy uvedomovala, že moja dcéra je len taký malý chrobáčik, zraniteľný a krehký. Ale silný zároveň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Detstvo a tenis, to bola u nás tá istá pesnička. Nedali sa od seba oddeliť Vlastne ani teraz to inak nevnímam, hoci Domča je už dospelá žena. Stále ju vidím ako to malé dievčatko, ktoré keď začalo chodiť na turnaje, sprevádzal na cestách otec a ktoré mi z ďaleka aj z blízka z úspešných turnajov volalo a po nezdare písalo esmesku: fňuk- fňuk. A ja som doma čakala, verila som jej, že na to má a bála som aj za ňu všetkých možných nástrah.

Je veľa takých rodím, kde rodičia ešte za tmy budia malé dievčatká alebo chlapcov, lebo telocvičňa, či štadión je pre malé deti k dispozícii hlavne zavčasu ráno. Možno tí rodičia niekedy aj váhajú, či pokračovať. Kdekto im povie, že je to len trápenie ich detí. Príde aj argument, že nie každý malý športovec to dotiahne ďaleko. No a v neposlednej miere môže zavážiť aj fakt, že to stojí čas a peniaze a čas a peniaze... Žiaľ, spoľahnúť sa na to, že naše športové kluby nájdu a vychovajú talenty, sa nedá. To potvrdia všetci rodičia futbaloví, hokejoví, plaveckí... Odkazujem všetkým, nevzdávajte to. Ak nebude z malého športovčeka majster sveta, nevadí. Hlavný vklad je v tom, že sa mu dostane do vienka disciplína, samostatnosť, férovosť. Prejde čas a z dieťaťa bude dospelý človek. Dobrý človek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dominika je už veľká, nečaká, či ju odveziem na tréning. Svoj život podriaďuje svojim rozhodnutiam. Bez ohľadu na to, že občas robí chyby, čo ťažko prehĺtam a málokedy zabudnem okomentovať, viem, že každý deň urobí niečo, aby naplnila svoj sen (a aj môj sen). Každý deň môžem s kľudom povedať, že som pyšná na svoju dcéru. Dominiku neľúbim len na MDD. Ľúbim ju celý jej život.

Som mama, ktorá má dospelú dcéru. Nespomínam si, či niekedy dostala na MDD balón, ktorý jej potom aj tak uletel. Dúfam len, že to čo som jej dávala, to dnes pevne drží v rukách. Nepusti to, Domča!

Katarína Cibulková

Katarína Cibulková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pôsobím akoposlankyňa Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ-DS, som členkou Ústavnoprávneho výboru SR a Mandátového a imunitného výboru SR.Od roku 1998 som poslankyňou Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany a v novembri tohto roku som bola zvolená za poslankyňu do zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja. Narodila som sa 14.januára 1962. Som vydatá, mám dcéru Dominiku. Vyštudovala som právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu