Mám dospelú dcéru Dominiku, ktorá nepotrebuje vodiť za ručičku a tenis hrá najlepšie, ako vie. Napriek tomu je to stále moje dieťa a keď viem, že ma potrebuje, snažím sa jej pomôcť. Teraz, po dlhšom, menej úspešnom období, potrebovala pri sebe niekoho, kto ju podrží. Ako mama som to vycítila a osobne ju podporovala na US Open.
Neľutujem čas, keď sme sa pred rokmi naháňali z kurtu do telocvične, neľutujem ani jedno leto, keď sme nešli na dovolenku, ale neraz v daždi čakali, kedy sa začne hrať, v horúčave si polievali kurty, roky sa trmácali medzi Piešťanmi a Bratislavou, či v zahraničí. Celé to snaženie a nadšenie neustále komentovali "odborníci", že Dominika je nízka (po mame) a veľká tenistka z nej zrejme nikdy nebude. Ak by nám za každú vyslovenú pochybnosť dali dolár, tak máme nielen na letenku do New Yorku, ale možno aj na ubytovanie a nikto by mi nemusel vyčítať, že chodím na turnaje za peniaze daňových poplatníkov. Ani na US Open, ani na iný turnaj som nikdy za štátne peniaze necestovala. Letenky si vždy hradím zo svojich, alebo mi ich zaplatí moja dcéra.
V detstve sa jej venoval hlavne otec, lebo mal na to odborné vzdelanie. Ja som ostávala doma a chodila do práce, aby sme mali peniaze pre trénera, na poplatky za kurty, oblečenie, rakety, hotely, dopravu ... Teraz, keď už Dominikin tenisový príjem prevyšuje náklady na jej športový život, mám aj ja možnosť ísť na svetové turnaje, avšak samozrejme nie na každý. Idem ju podporiť dva – tri krát za rok, preto sa mi nezdá adekvátne hovoriť o mne ako o niekom, kto sa neustále túla po turnajoch. A nerozumela som ani tomu, ako by ma niektorí okamžite vyhodili z parlamentu. Bola to moja prvá neprítomnosť z osobných dôvodov na rokovaní za vyše štyri roky pôsobenia v Národnej rade a v minulom období som patrila k poslancom s najlepšou dochádzkou.
Zamestnaní ľudia si v takýchto prípadoch vezmú dovolenku, alebo neplatené voľno. Ako poslankyňa nemám inú možnosť než požiadať o ospravedlnenie predsedu svojho poslaneckého klubu a predsedu parlamentu. Vlastne, mohla som neprísť bez jediného slova, alebo sa nechať podpisovať niekým iným... Zvolila som slušné riešenie s vedomím, že riskujem svoj poslanecký plat. Rozhodnutie predsedu parlamentu preto budem rešpektovať, lebo človek by mal prijať dôsledky svojich rozhodnutí, nech sú akékoľvek. Potešilo ma, že sú aj ľudia, ktorí chápu, že vo mne v tejto dileme prevládla mama a možno som trošku prispela k vynikajúcej reklame, ktorú Dominika dosiahla pre Slovensko na svetovom podujatí. Uznávam však aj racionálne slová kritiky na moju hlavu. No ruku na srdce - ako by ste sa v rovnakej situácii zachovali vy?
