„Len aby mi niečo nechýbalo!“ Toto sú slová, ktoré si pravdepodobne povedala nejedna slovenská gazdiná ešte pred vianočnými sviatkami. Veď k nám na návštevu príde svokra, svokor, bratranci, sesternice, rodina ktorú sme pomaly celý rok nevideli, ale potrebujeme sa pred nimi trochu vytiahnuť aké sme šikovné v kuchyni a pohostiť ich ako sa vianočnú (kráľovskú) hostinu patrí!
Všetci to veľmi dobre poznáme keď sa v predvianočnom zhone a chaose snažíte v nákupnom centre zohnať čo najčerstvejšiu zeleninu poprípade pečivo. Pomimo svojho nákupného zoznamu (ktorý je desaťkrát dlhší ako ktorýkoľvek iný deň v roku) vložíme do košíka mnoho veci s argumentom: „toto by sa mi mohlo hodiť“, „veď to určíte využijem“ alebo „vyzerá to super, musí to tak aj chutiť“. Sama som sa prichytila ako často seba presviedčam týmito argumentmi pri nákupoch. Teraz prichádza ten čas, kedy si uvedomujeme koľko jedla nám zostalo v chladničke, koľko vianočných koláčov ostalo nezjedených v krabiciach. Čo s tým všetkým urobíme? Vyhodíme do koša?
Nadmerný potravinový odpad je fenomén, ktorý sa nás týka celoročne, ale počas Vianoc ho pociťujeme intenzívnejšie ako počas roka, pretože kto viac nakupuje, ten aj prirodzene viac aj vyhadzuje. Priemerný Slovák vyhodí na jeden deň približne pol kilogramu jedla, čo predstavuje približne milión ton jedla v kontajneroch. Oveľa viac alarmujúci je fakt, že väčšina jedla nie je ani plesnivá, ani pokazená a napriek tomu skončí v odpadkovom koši.
Problémom samozrejme je aj to, že sme sa stali rozmaznanými konzumentmi. Očakávame od obchodných reťazcov, aby sme doslova aj 5 minút pred záverečnou mali na výber z 20 druhov čerstvého pečiva, stále plné regále tovaru a dokonale vyzerajúce ovocie v podstate nepretržite. Chceme mať pocit hojnosti a že nám nič nechýba.
Jedným z prvých veľmi závažných dôvodov prečo vyhadzujeme tak veľa jedla je, že Slováci bohužiaľ nerozoznávajú medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou. Ak vidia, že dátum na obal je starší, ako ten ktorý naozaj je, automaticky ho považujeme za pokazený. Minimálna trvanlivosť a dátum spotreby však nie sú synonymami. Dátum spotreby označuje dátum do ktorého tovar musí byť spotrebovaný a minimálna trvanlivosť označuje dátum, do ktorého by tovar mal minimálne vydržať bez toho aby sa pokazil, čiže je vhodný na konzumáciu aj po dátume uvedenom na obale.
Teraz ruku na srdce a buďte úprimní. Koľkokrát ste vyhodili jedlo z chladničky lebo sa vám už nepáčilo, alebo nepozdávalo, ale v skutočnosti mu nič nebolo? Koľkokrát ste vyhodili niečo čo ste kúpili navyše a vôbec ste to nepotrebovali?
Mali by sme sa naučiť nakupovať s mierou. Radšej kúpiť menej ako viac a potom to vyhodiť.
Každý produkt (či už je to mäso alebo ovocie a zelenina) pred tým ako sa dostaví na predajný pult musí prejsť dlhou cestou - od pestovania cez zber, spracovanie, transport atď. Všetky tieto procesy majú tiež svoj dopad na životné prostredie ako také. Pri pestovaní a chovaní zvierat sa spotrebuje obrovské množstvo vody a transport potravín taktiež vyžaduje vysoké náklady na naftu či benzín, ktoré už len svojou ťažbou spôsobujú obrovský zásah do životného prostredia. Predstavte si napríklad obyčajný chlieb, alebo čokoládu. Viete koľko litrov vody je potrebných od začiatku pestovania (resp. chovu), až po moment keď sa ocitnú v regáloch supermarketov? V prípade jedného kilogramu chleba je to približne 1 600 litrov vody a pri jednom kilograme čokolády je to až neuveriteľných vyše 17 000 litrov vody. Nakoniec si ešte musíme uvedomiť, akú vzdialenosť k nám musia tieto produkty pricestovať na to, aby následne (v niektorých prípadoch) skončili v odpadkovom koši. Z tohto dôvodu si myslím, že je lepšie nakupovať veci lokálne - z trhov, kde navyše máte oveľa vyššiu istotu, že je to domáci produkt a neobsahuje to toľko chemikálií ako dovážané potraviny z druhého konca sveta.
Neodmysliteľným pôvodcom potravinového odpadu sú hlavne supermarkety. Dennodenne vyhadzujú stovky kíl ovocia, zeleniny, pečiva, polotovarov, mäsa a mohla by som takto pokračovať ešte dlho. Problémom je, že slovenská legislatíva neumožňuje ďalej spracovávať takýto tovar (resp. „odpad“), ktorý sa často vyhadzuje aj pred uplynutím dátumu spotreby. Na rozdiel od Slovenska, v mnohých krajinách je bežnou praxou, že takýto odpad sa ďalej využíva: buď supermarkety poskytujú výrazné zľavy pre takýto druh tovaru, alebo ich darujú potravinovým bankám, ktoré ich ďalej spracovávajú, dokonca sa môžu rozhodnúť darovať jedlo do zoologických záhrad alebo fariem, len aby sa jedlo nemuselo vyhadzovať.
Ako môžeme zastaviť plytvanie jedlom? V prvom rade si treba uvedomiť, že nič sa nestane cez noc. Je to dlhý proces, ktorý vyžaduje viacero aktérov aby spojili svoje sily v mene dobrej veci. Začať môže každý z nás od seba. Stačí si v internetovom prehliadači zadať zero waste a objaví sa vám veľa motivačných videí, ktoré vám ukážu jednoduché tipy a triky ako znížiť produkciu odpadu (nielen potravinovú).
Preto moja rada znie: buďme menej pohodlní a odmietnime to, na čo sme zvyknutí zo supermarketov . Nakupujme s rozumom a lokálne.
#globalnevyzvy
