Keď v ten pondelok zazvonil telefón a ja som začula tú vetu, neverila som. Opýtala som sa preto ešte raz. A ešte raz. A budem sa pýtať až do konca života.
Prečo?
Prečo som ťa nešla pozrieť skôr?
Prečo mi bola prednejšia škola?
Prečo som bola taká hlúpa?
Prečo som ti nedala viac najavo ako ťa mám rada a čo pre mňa znamenáš?
Prečo som ťa častejšie neobjala?
Prečo som ťa hnevala kým si tu bol?
Prečo si musel odísť?
Prečo si nás tu nechal samých?
Prečo keď som bola malá, myslela som si že si nesmrteľný?
Prečo som ťa klamala?
Prečo si sa ma pýtal či uvidíš moju svadbu a pravnúčence keď si vedel ako to je?
Prečo si sa nechal oklamať, keď som ti povedala že budeš s nami ešte dlho?
Prečo si ma začal zrazu tak krásne volať?
Prečo nie si s nami?
Prečo sa to celé stalo?
Prečo ma ten pocit viny nikdy neopustí?
Prečo dúfam že sa na mňa nehneváš?
Prečo som s tebou nebola do poslednej chvíle?
Prečo nemôžem byť opäť s tebou a pozerať večer telku s miskou plnou arašidov?
Prečo túžim aby sa to radšej stalo mne?
Prečo neuvidíš moje promócie?
Prečo nebudeš na mojej svadbe?
Prečo sa nemôžme znovu doberať?
Prečo ma už nediriguješ?
Prečo ti už nemôžem pomáhať?
Prečo nepočujem tvoj smiech?
Prečo?
Chýbaš mi.
Myslím na teba deň čo deň a večer Ti posielam vzdušné bozky.
Teším sa na okamih, keď budeme opäť spolu.
Mám ťa rada a dúfam že ty to vieš.
V mojich očiach som ja stále malé dievča a ty môj najlepší dedko akého som si mohla priať.
Ďakujem Ti za to všetko krásne čo si mi dal.
Si navždy mojou súčasťou.
Vážte si ľudí čo Vás ľúbia a dajte im pocítiť že sú pre Vás dôležití. Ľúbte ich, objímajte. Neberte ich ako samozrejmosť, pretože nikdy neviete, kedy o nich môžete prísť. A potom môže byť už neskoro...
