reklama

Svetielka duší

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dnešná cesta vlakom bola krásna. Celý čas som pozerala von do tmy a obdivovala tú krásu, ktorú možno vidieť len dnes. Tisíce svetielok, každé svetielko symbolizuje jednu dušu. Dušu toho, kto pre nás tak veľa znamenal ale musel odísť...

Neviem či mám tento deň rada, alebo nie. Je pekné že ľudia sa stretnú v rodinnom kruhu a spomínajú. Dajú kvety na hrob a modlia sa nad ním. Ja však ako som tam dnes stála, cítila som sa zvláštne. Minúta ticha keď máme myslieť na milovaného človeka, ktorý nás opustil, je občas ako nasilu. Myslela som vtedy skôr na slnko, ako krásne svieti a na nádheru hôr, ktorá obklopovala tie miesta posledného odpočinku. A pomyslela som si, že ak raz umriem, chcem aby moje telo pochovali sem, pretože tu sa človek cíti ako v nebi aj keď tam ešte nie je.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, nemyslela som dnes nad hrobom na tých, ktorí odišli a nechali ma tu samú. Nechcela som na nich myslieť na tom mieste, pretože tam je iba ich telo, duša už dávno odletela inam. Nechcela som na nich myslieť na tom mieste, pretože tam všetci plakali, keď kňaz odriekaval poslednú motlidbu. 

Myslím na nich totižto stále. Spomienky si nosím v srdci a nikdy sa odtiaľ nedostanú. Nikdy si ich nenechám vziať. Napríklad minule som videla ako išlo jedno malé vrkočaté dievčatko ruka v ruke s dedkom. Pripomenulo mi to tie krásne chvíľky, ktoré sme s mojim dedom zažívali, ako ma brával do lesa na prechádzky, ako mi vždy keď prišiel z roboty, priniesol čokoládku Devu a ja som ho za to zbožňovala, ako ma učil plávať...Ako ma mal rád a ako som ho ľúbila ja. Na tvári sa mi objavil úsmev a v očiach zaleskli slzy...Je to predsa len čerstvá rana...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto dúfam, že ľudia si na svojich milých nespomenú len v tento deň, ale že na nich myslia ustavične. Či už ich opustili dávno, alebo len pred chvíľkou...Nemeria sa to časom, pretože na človeka ktorého sme ľúbili nesmieme zabudnúť. A preto od svojich šiestich rokov, keď ma takáto strata postihla prvýkrát, každý večer, keď je už tma a ja ležím v posteli, myslím na nich všetkých. Áno, teraz mám tam hore už viac anjelov, pretože čím ste starší, tým viac ľudí vás opúšťa...

Každý večer sa modlím svoju vlastnú motlidbu. Každý večer im poviem ako ich ľúbim a čo pre mňa znamenajú. A potom im pošlem vzdušný bozk. Posielam im tým kúsok seba. Potom si spokojne ľahnem a zaspím. Viem že sú pri mne. Vždy tu boli. A vždy boli mojimi anjelmi. Ich krídla predtým ukryté v duši, vyžarujú teraz toľko svetla. Nie je ho vidno,ale cítiť z neho pokoj a lásku. Viem že ma ľúbia. Ja ich ľúbim tiež a budem na nich myslieť dovtedy, kým sa nestretneme...

Katarína Ďuričová

Katarína Ďuričová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Realistická optimistka, platonicky zaľúbená, zbožňujúca hory. Dospelá, no stále dieťa, závislá na čokoláde, nikdy nestrácajúca nádej a vieru. Milujúca úsmev, smiech a jas v detských očiach. Jeden z posledných žijúcich mušketierov... Zoznam autorových rubrík:  Moje depkyNie som tak trochu lamka?SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu