Na úvod si dovolím vybrať zámery z predvolebného letáku pani primátorky, ktoré si naplánovala naplniť počas 4 rokov:
Skvalitniť sociálne služby pre ľudí, ktorí sú na ne odkázaní, vybudovať funkčný tím opatrovateľov.
Vytvoriť dôstojnejšie podmienky pre život v zariadení pre seniorov.
Zriadiť bezplatné právne služby pre seniorov.
Zabezpečiť dovoz obedov pre ľudí s obmedzeným pohybom.
A čo sa od nástupu nového vedenia v tejto oblasti udialo? Pozrime sa na to spoločne.
Som presvedčená, že dochádza k nesystémovým riešeniam a rušeniu už zabehnutých a overených mechanizmov. Hazarduje sa s najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva: seniori, sociálne odkázaní obyvatelia mesta a zdravotne znevýhodnení občania. Zameriam sa na tri okruhy, ktoré považujem za závažné:
Poskytovanie opatrovateľskej služby
Centrum seniorov
Reklamné bariéry
Privatizácia opatrovateľskej služby v Trenčianskych Tepliciach
Fakty:
Poskytovanie opatrovateľskej služby je originálna kompetencia obce/mesta (zákon o obecnom zriadení 369/1990 Zb. v znení §4 ods. 3) písm. p) a zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov),
od získania právnej subjektivity obcí ju vždy zabezpečovalo priamo naše mesto, prostredníctvom vlastných zamestnankýň – opatrovateliek,
podmienky poskytovania týchto služieb upravuje VZN 5/2016 O podmienkach poskytovania sociálnych služieb, určenia sumy úhrady a platenia úhrady za sociálne služby poskytované v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčianske Teplice,
Mesto Trenčianske Teplice je vo výbornej finančnej kondícii, podľa hodnotenia INEKO za rok 2017 je hodnotenie 5,4 z možných 6 bodov (Výborné finančné zdravie) a predpokladaný prebytok bežného účtu za minulý rok je cez 115 tisíc eur. Sú to financie, ktoré mesto ušetrilo na jeho bežnej prevádzke v roku 2018.
Od marca 2019 (presný dátum nie je známy) je však všetko úplne inak:
terénna opatrovateľská služba je v meste poskytovaná prostredníctvom STARDOS n. o. (info na https://www.teplice.sk/oznamy/mate-zaujem-o-opatrovatelsku-sluzbu.html ),
klienti a potenciálni klienti sú odkázaní komunikovať ohľadom zabezpečenia týchto služieb so zamestnankyňou STARDOS n. o. (info na https://www.teplice.sk/oznamy/mate-zaujem-o-opatrovatelsku-sluzbu.html),
nie je zverejnená žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala STARDOS n. o. poskytovať tieto služby v meste a v mene mesta,
otázkou je ako bola daná organizácia vybraná na poskytovanie služieb terénnej opatrovateľskej služby,
je možné, že boli neoprávnene poskytnuté osobné údaje tretím osobám (nedodržanie GDPR),
zmenili sa podmienky poskytovania opatrovateľskej služby pre odkázané osoby v našom meste bez predchádzajúcej širšej diskusie a bez prerokovanej a schválenej novely VZN, (prvé rokovanie Komisie pre zdravotníctvo a sociálne veci /20.3.2019/, kde bol podľa programu komisie prejednávaný návrh na zvýšenie poplatkov za opatrovateľskú službu sa uskutočnilo až po spustení nového mechanizmu poskytovania tejto sociálnej služby), v MsZ novela VZN zatiaľ nebola predložená,
odkázaným osobám sa zmenili zmluvné podmienky, na ktoré nemá mesto dosah. Taktiež poplatok za terénnu opatrovateľskú službu si bude účtovať STARDOS, n.o.. Z návrhu novely VZN (zverejnený na úradnej tabuli dňa 4.4.2019) však vyplýva, že by poplatky za opatrovateľskú službu mali klienti platiť mestu,
poplatok za služby sa pre klienta jednoznačne zvyšuje (vyplýva z názvu bodu programu rokovania Komisie pre zdravotníctvo a sociálne veci konanej 20.3.2019 - Návrh novelizácie VZN o zvýšení sumy úhrad za opatrovateľskú službu poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčianske Teplice),
všetky terénne opatrovateľky rozviazali pracovný pomer s mestom a následne uzavreli pracovnú zmluvu so STARDOS n.o. na dobu určitú. Forma a dôvod rozviazania pracovného pomeru nie je známa. Faktom však je, že ukončením pracovného pomeru prišli o benefity, ktoré mali ako zamestnankyne mesta (rekreačné poukazy, odmeňovanie, sociálny fond, do ktorého prispievali, stála pracovná zmluva na dobu neurčitú, istota zamestnania),
celý mechanizmus poskytovania terénnej opatrovateľskej služby po novom pôsobí nanajvýš chaoticky a neprehľadne,
v návrhu rozpočtu na rok 2019 (zverejnený na úradnej tabuli 4.4.2019, doplnený dňa 10.4.2019 a 12.4.2019) sa počíta so sumou 35 649 eur. V roku 2019 je naplánovaných za túto sumu 1000 opatrovateľských hodín. V roku 2018 bola v rozpočte táto položka vyčíslená čiastkou 34 197 eur a zrealizovalo sa za ňu 6900 hodín. Čiže ani úspora finančných prostriedkov mesta nie je motiváciou k zavedeniu týchto opatrení, skôr naopak,
presunutie kompetencie z Mesta na STARDOS n. o. bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu nezbavuje Mesto povinnosti sociálnej pomoci vyplývajúcej zo zákona!
Tu sa naskytá otázka, či a ako sa napĺňa zámer skvalitnenia sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sú na ne odkázaní. Vzdáva sa Mesto týmto krokom záujmu o dosah a dohľad nad zabezpečením originálnej kompetencie vyplývajúcej zo zákona? Buduje sa takto funkčný tím opatrovateľov? Je toto naozaj to, čo bolo ľuďom sľúbené?
Zrušenie Centra seniorov
V októbri minulého roka sa naši seniori dočkali svojho centra. Prosili a žiadali oň samosprávu niekoľko rokov. Bojovali za to, aby mali svoj priestor, kde sa môžu stretávať. Mali veľké plány ako ho budú využívať, pripravovali rôzne aktivity. Centrum navštevovali nielen členovia Jednoty dôchodcov Slovenska, ale aj ostatní, ktorí mali záujem zahrať si karty, porozprávať sa, venovať sa ručným prácam... Za pomerne krátky čas nám ukázali, že toto centrum má svoje opodstatnenie, že ho vedia využívať a napĺňať rôznymi voľnočasovými aktivitami. Zároveň sa o priestor aj zodpovedne starali.
ZO JDS Trenčianske Teplice je jediná organizácia v meste, ktorá združuje seniorov. Preto bolo logické, že práve im bola zverená správa Centra seniorov. Na druhej strane boli aj jedinou organizáciou, ktorá o klubový priestor prejavila záujem. Z centra sa však naši seniori netešili dlho. Z nepochopiteľného dôvodu im bola zrušená zmluva na konci februára. Začiatkom apríla bolo Centrum seniorov premenované na Centrum aktivít. Nie je jasný model ďalšieho užívania a zabezpečenia prevádzky tohto priestoru. Nie sú stanovené jasné pravidlá. Len niečo málo sa dozvedáme na stránke mesta https://www.teplice.sk/centrum-aktivit.html. Kto vlastne centrum (priestor v majetku mesta) využíva a za akých podmienok? Ako majú seniori chápať tento krok?
Reklamné bariéry späť do ulíc mesta
V roku 2016 Mestské zastupiteľstvo Trenčianskych Teplíc prijalo jednomyseľne Všeobecné záväzné nariadenie č. 7/2016 O zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trenčianske Teplice. Po schválení tohto VZN boli poslanci presvedčení, že sa podarila dobrá vec. V článku IV. sa toto VZN venuje práve reklamnému smogu:
Bod 10. Mesto Trenčianske Teplice nebude realizovať prenájom pozemkov a stavieb vo svojom vlastníctve za účelom zhotovenia reklamných stavieb definovaných v zákone č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon).
Bod 11. Mesto Trenčianske Teplice nebude realizovať prenájom pozemkov a stavieb vo svojom vlastníctve za účelom trvalého i dočasného umiestňovania prenosných reklamných zariadení, tzv. „áčka“ a pod.
Bod 12. Za stavby podľa bodu 10. a 11. Tohto článku sa považujú: chodníky, komunikácie, verejné priestranstvá, stĺpy verejného osvetlenia, stĺpy elektrického vedenia a pod.
Zo zápisnice Komisie pre cestovný ruch pri MsZ konanej dňa 27.2.2019 v súvislosti s reklamnými pútačmi v uliciach sa dozvedáme nasledovné (citujem): „To, že návštevníkom zavadzajú je nezmysel, lebo to by tam nemohli byť ani lampy, ani lavičky či koše.“
Mohlo by sa zdať, že medzi mestským mobiliárom (lampy, lavičky, koše) a reklamnými pútačmi umiestnenými na chodníkoch nie je rozdiel. Avšak, treba si uvedomiť, že mestský mobiliár je pevne ukotvený, nemení svoju polohu. Jeho umiestnenie sa dá predpokladať, spravidla je osadený v určitej línii. Na rozdiel od toho, reklamné zariadenia majú dočasný charakter, stávajú sa pohyblivými prekážkami pre peších, ktorých umiestnenie sa mení. Každá obchádzka prekážky (najmä dočasnej – neočakávanej) predstavuje psychickú záťaž pre zdravotne znevýhodnených ľudí a u nevidiacich môže viesť k dezorientácii. Prekážky nesmú zasahovať do vodiacich línií a ich počet by mal byť čo najmenší.
Chodníky a verejné priestranstvá majú v prvom rade slúžiť chodcom. To si uvedomujú samosprávy nielen v zahraničí, ale už aj u nás. V mnohých mestách sa snažia postupne zaviesť opatrenia eliminujúce reklamný smog a zároveň tým odstránia nebezpečné bariéry v podobe reklamných pútačov na verejných priestranstvách. Kompetentní si uvedomujú, že kľučkovanie pomedzi reklamné zariadenia spôsobuje problémy najme imobilným občanom, seniorom, ale aj mamičkám s kočíkmi.
Z dôvodu objektívnosti som požiadala o vyjadrenie organizácie združujúce zdravotne znevýhodnených občanov. Slovenský zväz zdravotne postihnutých sa dištancuje od uvedených reklamných tabúľ a nedoporučuje ich znovunavrátenie na verejné priestranstvá. Z ich stanoviska ďalej vyplýva, že umiestňovanie reklamných tabúľ (takzvané Áčka) na verejných priestranstvách, chodníkoch, námestiach a pod. sú bariérou pre všetkých ŤZP občanov, nielen pre imobilných. Uvedené reklamné tabule sťažujú presúvanie osôb s ŤZP, a tým im znemožňujú zaradiť sa do spoločnosti zdravej populácie. Tiež vytvárajú priestor pre rôzne zranenia už i tak znevýhodnených ŤZP občanov.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Oddelenie prevencie architektonických a dopravných bariér zareagovalo nasledovne: čo sa týka umiestňovania reklamných tabúľ, legislatíva hovorí, že do vodiacich línií nemôžu zasahovať žiadne prekážky trvalého alebo prechodného charakteru. Medzi tieto prekážky patria aj reklamné tabule. Vodiacou líniou je jej styková línia steny domu s rovinou chodníka, obrubník pešej komunikácie na rozhraní s trávnikom alebo rozhranie dvoch výrazne hmatovo odlišných štruktúr. Môže to byť aj umelá vodiaca línia, ktorú tvorí špeciálna dlažba. Prekážky by od vodiacich línií mali byť vzdialené min. 800 mm. V praxi to znamená, že pokiaľ sa v blízkosti vodiacej línie nachádza prekážka, osoba so zrakovým postihnutím ju musí obchádzať, čo jej sťažuje pohyb a orientáciu v priestore. (V prípade záujmu mám obe vyjadrenia k dispozícii.)
Naše kúpeľné mesto má stále pomerne dosť bariér, ktoré je potrebné odstraňovať. Úlohou samosprávy je urobiť všetko, čo je v jej možnostiach, aby bariéry z ulíc postupne mizli. Nemusia to byť len veľké investičné aktivity, niekedy stačí aj malá úprava VZN ako v tomto prípade. Avšak z úst pani primátorky sme sa dozvedeli, že „tieto hlúpe ustanovenia vo VZN je potrebné zrušiť“.
Doba reklamných „áčiek“ je už za nami. Nebolo by lepšie zamyslieť sa a navrhnúť iný spôsob ako umožniť propagáciu najmä menej dostupných prevádzok? V zahraničí, ale aj u nás na Slovensku je inšpirácií dostatok, skúsme ísť aj my dopredu!
Na záver len dodávam, že cítim veľké sklamanie. Kroky, ktoré boli doposiaľ podniknuté v sociálnej oblasti vnímam rozpačito, pretože vo všetkých troch prípadoch bol uprednostnený individuálny záujem jednotlivcov pred skupinou obyvateľov. Zmeny v prvej a druhej oblasti, ktorým sa venujem, sa zároveň dejú bez vedomia mestského zastupiteľstva. A čo je na tom najsmutnejšie, jedná sa práve o najzraniteľnejšie skupiny našich občanov. Kto sa postaví za ich práva?
