Som HSP.
(Hlboký výdych.... a je to von!)
Áno, som HSP. Znie to síce ako označenie nejakého vírusu, ale nebojte sa, nenakazíte sa odo mňa v šóre na zmrzlinu ani na pracovnej porade.😊 Aj ku mne môžete pokojne naďalej chodiť na kavej (nesedávali sme s ňou na terase kvôli prevencii kvapôčkovej infekcie, vážne mi išlo o ten pôsobivý výhľad do okolitých záhrad).
Nie, HSP sa na rozdiel napr. od HPV alebo HIV naozaj neprenáša. Ale viete čo?! Ono sa dedí! Radím vám, skúste si viacej všímať svojich rodičov či starých rodičov, nech si to diagnostikujete skôr ako ja (v štyridsiatich štyroch...). Teda diagnostika nie je úplne to správne slovo, HSP totiž nie je choroba ani porucha, je to povahový rys, trvalá vlastnosť, vysoká citlivosť nervovej sústavy. Nevyšetríme ju zo vzorky krvi ani moču, neodmeriame teplomerom, nevidíme ju pod mikroskopom, nedá sa kvantifikovať.
Môžem Vám však garantovať, že jej "vlastníctvom" si budete viac než istí v bode, keď po dlhom tápaní a následnom intenzívnom informačnom bádaní (sú na to aj testy, ja som mala jasno už po štvrtej otázke😊) okamih pochopenia obsahu tej čudnej skratky splynie s okamihom porozumenia sebe samému. Potom sa zvyčajne dostaví obrovská úľava. Bude sa Vám chcieť kričať. Niečo v zmysle „Nie som mimoň!“ alebo „Predsa len som asi celkom normálna!“, prípadne iné variácie s podobným obsahom. Zrazu Vám docvakne, prečo potrebujete byť tak často sami, prečo Vás veľa spoločenského kontaktu unaví, prečo ste v galérii presýtený už pri desiatom obraze, prečo Vás hluk znervózňuje, neporiadok zaťažuje alebo prečo nie ste schopný sústrediť sa na viac vnemov naraz.
Budete to chcieť každému oznámiť, všetkým tým zvyšným osemdesiatim percentám, nech tomu tiež rozumejú, že je to vrodené, nech vymenia lepku na tej škatuľke, do ktorej Vás bez Vášho dovolenia zaradili, napokon, HSP znie odbornejšie a noblesnejšie ako podivín, asociál, horenos či hysterka.
Budete to chcieť riešiť - teraz, keď už konečne viete, čo to je, čím už tak dlho trpíte, keď už poznáte názov, príznaky aj dôvody - pôjdete k svojej obvodnej, do najbližšej lekárne, opýtate sa v predajni zdravotníckych pomôcok... ale rýchlo zistíte, že s týmto Vám veru kartička poistenca nepomôže. Nič Vám na to nedajú. Toto sa, moji milí (na radosť zdravotných poisťovní) liečiť nedá.
Dobrá správa však je, že to nie je smrteľné. “😊 A keďže to nie je smrteľné, tak sa s tým proste treba naučiť ŽIŤ. Zámerne píšem "ŽIŤ" s veľkými písmenami, lebo tým myslím dokonca žiť dobre a kvalitne. Troška práce na sebe (no ale s kým iným by si pracoval, keď nie so sebou sám?😊) a nežiadúcim príznakom sa vieme vyhnúť eliminovaním ich spúšťačov alebo nájdením si svojich zvládacích stratégií. Ideálne aj jedným, aj druhým. To na začiatok. A potom upgrade - prijať to ako dar a jeho danosti sa naučiť využívať na prospech sebe aj iným.
Ta jak? Vyskúšaš tiež? 😊
Som HSP a učím sa s tým žiť. Ako vidíte (teda čítate), „kaming aut“😊 mám už za sebou, zajtra porátam, koľko mi z tých osemdesiatich percent aj napriek tomu ešte zostalo v priateľoch 😊... na druhej strane, my hypersenzitívni vlastne aj tak takmer vo všetkom uprednostňujeme kvalitu pred kvantitou.😊
