Bolo by elegantné a jednoduché ukázať, kto je na vine z prepadáku v PISA. Minister, ten minulý minister, ten chlapec ešte pred ním... Ale to je veľmi lacné. Nejde o to, aké parciálne chyby robíme, aké chyby robí ten alebo onen šuhaj vo vláde, na chvíľu zodpovedný za ďalšie devastovanie školstva – a vzdelávania v tejto krajine.
Na vine je premiér. Tento. A ten predchádzajúci (tá predchádzajúca). A ten pred ním (pred ňou). Ale je to ešte horšie. Na vine sme my všetci.
V televízii počúvame tzv. celebrity, ako s pýchou hovoria, že v škole nevedeli matematiku. Počúvame ich a niektorým z nás to imponuje.
Deťom hovoríme, že škola je zlá, učiteľ je zlý, učebnica je zlá (alebo nie je žiadna)...
Viac nás zaujíma, či sa v šlabikári drzo priznáme k tomu, že sa v niektorých rodinách niektorí rodičia rozvedú.
Ešte sme sa nenaučili – ešte sme to od zrušenia poddanstva na Slovensku nestihli – uvedomiť si, že na vzdelaní záleží. Že nám musí záležať na vzdelaní a vzdelávaní. Že vzdelanie je prvá priorita v rozvoji krajiny. Iba ona môže priniesť lepšie zdravotníctvo, múdrejší daňový systém, menej rasizmu medzi nami, menej arogantnej pýchy na našu hlúposť. Už sa neklaňajme hlúpym Janom (vo vyvolených farmách). Začnime si vážiť – a hľadať – múdrych Janov.
Už to v tejto krajine dokážeme?
