Opúšťame továreň na umelcov a mierime na koncert The extasy of saint theresa - EOST. O pol hodinu pešou chôdzou sa ocitáme pred LOFTOM. Opäť priemyselná budova ala Oliver Twist, pred ktorou je tiahla rada svetobežníkov chvejúca sa v očakávaní sľubného večera. 15 minút a sme pri vstupe, kde stretávame už „zapracovaných" druhov - Vlada a Adama, preberáme lístky, prezieravo vyhadzujeme plastové fľaše a úzkostlivo zabalenú desiatu a prechádzame cez telnatú SBS službu. Priestor je plný britpopových ančovičiek. Väčšina vyzerá unisexovo, skoliotické držanie tela a pohľad bambiho odkazujú na krehkú dušu. Zo stropu visia háky, ktoré mali svojho času iste upotrebenie. Teraz sú len mementom industriálnej éry. Vešajú sa na ne skalní fanúšikovia tetovania, piercingu, brendingu a ďalších -ingov. Fotky z vešacích dýchankov si môžete pozrieť na kyberii. Je to portál plný názorových prestreliek, na ktorom má účet väčšina „lofťanov". Dostať sa na čiernozelené stránky je tak trocha politika. Musíte mať priateľov, ktorí majú priateľov.
Snažíme sa pretlačiť k baru. V pozadí hrá matne registrovateľná skupina - Dope Aviators. A už sa dozvedáme, že jeden z troch členov skupiny sa rozviedol s tým druhým (event. ženou) a teda hrajú len dvaja, bez speváčky. Nie som si celkom istá, či som ich počula alebo som všetky informácie odčítala zrakom. Skrátka podprahový prejav. Čakáme v ďalšej rade - na drink. Znenazdajky ma niekto objíme zozadu, prekvapene sa otáčam a zisťujem, že to je cudzie dievča a chcelo iba prejsť okolo. Začínam mať pocit, že som starosvetská. Dievča veľavýznamne oblapilo ešte zopár kľúčových čakajúcich a preobjímalo sa priamo k pivu. Opodiaľ stojaci sú tiež nevyberavo priľnaví a vy nadobúdate dojem, že je to v Lofte štandardom. Iný kraj iný brav. Naše pivo stále v nedohľadno. Z fascinácie inou mentalitou ma vytrhol dravý mladík s otázkou či sa bavím, veď nato som do Loftu predsa prišla! Odpovedám, že čakám na pivo, načo mladík demaskoval, to čo každý len tuší, že je to v Lofte aj tak plné nadrogovaných ľudí. Poprial mi do života veľa šťastia a rozlúčiac sa bližšie neurčeným hiphopovým gestom odišiel. Neviem či bol raper alebo writer.
Misia pivo splnená a my ideme zasa von pretože vnútri je veľa ľudí, teplo a nemôže sa tam fajčiť. Na garážach lemujúcich náprotivnú stranu Loftu sú vedľa seba v rade rozmiestnené svietiace fľaše s Absolut vodkou. Plné. Vody. To sme sa dozvedeli na záver večera, keď Vlado dychtiaci po vedení, vyskočil, chňapol, jednu rozbil a dostal exemplárnu pokutu 20 eur. Sedíme na múriku a opodiaľ si všimnem mladého muža, ktorý nás pozoruje odkedy sme vyšli. Onedlho príde bližšie, predstaví sa a začne debatu o potenciály, ktorý treba rozviť ako padák. Diagnóza THC. Ale je príjemný, skoro plachý. Prichádza Adam a bodro chváli povahu svojho kamaráta Vlada, na ktorého vždy dá, pretože ako rečie oravským prízvukom „vie, že Vladovi nej:)be". Zapaľujeme si druhú cigaretu a prichádza Milanov spolužiak. Znalecky rozpráva o podprahovom koncerte zvnútra. Vraj je to ich najlepší aký zatiaľ počul a jedným dychom dodáva, že ho vlastne tiež príliš nezaznamenal. Vedia teda hrať ešte podprahovejšie?! V obehu je téma kto robí hudbu, načo hrá a aké sú jeho filozofické východiská.
Interiér, VD, obraz 7. Začína Svätá Tereza a nám sa ušlo miesto vzadu. Je to menšia klubová scéna tak to nie je taká veľká závada a my nemusíme bankovať so Slovenskou sporiteľňou. Ľudí je dosť, ale v porovnaní s veľkými festivalmi sú prekvapivo ohľaduplní. Takže sme vyviazli bez obliatí a podliatín. Na pódium prichádzajú českí hudobníci, vzniknuvší v roku 1990 a hudba hraj... príjemný zážitok. Speváčka, ako sa zvykne písať charizmatická, naozaj charizmatická je. Paradoxne meno Winterová nenecháva chladným nikoho. Pozeráte na ten zjav a pýtate sa, kedy sa stihla stať matkou. Úprimné oduševnenie dáva poznať jej hereckú základňu. Vždy je to udalosť keď performeri komunikujú s publikom. Keď pre neho hrajú. Je to vidieť, počuť z každého tónu, gesta, pohľadu. Keď na vás reagujú, alebo vám aspoň dávajú to zdanie a vy sa v dave prestávate cítiť sám. To všetko umocnené na hudbu sa rovná never to be forgotten experience. Skladby staré, nové, ale hlavne dobré a kvalitne podané. Speváčka sa niekoľkokrát za večer prezliekla. Žiadna zhutnená extravagancia, ktorá by bola v tomto prípade kontraprodukt. Jedine povinný Absolut Inspiration (vodka) model bol trocha nepohodlný, ale treba uznať, svietil pekne. Biele plátno presvecovali zabudované žiarivky. Toto textilné svetlo na konci tunela svetielkovalo inteligentne v závislosti od hudby, čo som si prečítala až po koncerte. Škoda, mohlo to byť oveľa absolútnejšie inšpiratívnejšie. Klinickú smrť podčiarkoval aj zdravotnícky vyzerajúci stojačik, z ktorého vyčuhovala charakterná hlava zabandážovanej speváčky. Všetci členovia kapely budili dojem pozemšťanov, čo bolo sympatické. Boli ľudskí, skromní a dokonca ste ich mohli stretnúť aj na WC. Verili ste im, že ich baví pre vás hrať, teší ich tešiť, a že keď im zatlieskate a vypýtate duplu, bude to pre nich najväčšia odmena. Úspech žala klasika - for that moment a na repete sme dostali sladkobôľnu not really optimistic. A nová doba, bubeník si fotil publikum.
Takto polichotení sme zasnene odkráčali na toalety. Najfrekventovanejším slovom večera bola rada, tak teda, postavili sme sa do rady. Na dámach bolo v chodbičke jedno erárne zrkadlo lemované „číčou", kde sa dala bezostišne upravovať istá britpopžena. Vytiahla hrebeň, prečesala ofinu, nato rúž, šup ho na pery. Na nepoznanie. Tentokrát som sa dostala na záchod bez zrkadla (totiž iba v jednom bolo zrkadlo), ale zato s konfetami. Nikdy som funkčné miesto ako WC nevidela poňaté podobným spôsobom. Predieram sa von a ideme zasa na cigaretu. Sedím sama keď tu zrazu, obšmietajúci sa chlapík zdvorilo nadhodí, či si môže prisadnúť. Je ITčkar a vraj ho zato nemám odsudzovať. Neodsudzujem. Vek mi odhadol na o štyri roky menej. Zrejme môj piatkový infantílny mod. Je trocha pri sebe, má malé ruky a tú vlastnosť, že sám seba odpíše skôr ako to stihnete vy. Aj keď, to v pláne nebolo. Predstavuje mi svojho, ako povedal, „pekného" kamaráta. Ochraniteľsky mi kupuje drink, praje príjemný večer so slovami, že vidí, že prekáža, čakajúc na...Godota. Poďakovala som.
Interiér, obraz 8, piatok večer. Na pódiu je mladý DJ s výstrihom. A veru, nenásilné, ale zato žilky rozpaľujúce. Častokrát sa na počúvateľnú hudbu nedá tancovať a naopak. Tentoraz sa však roztancovali aj tí, ktorým to nešlo, a tí ktorí len počúvali sa tiež spokojne usmievali.
Končím výrokom matky Terezy: „ veľa ľudí na svete zomiera pre kúsok chleba, ale oveľa viac ich zomiera od túžby po troške lásky". Ľudia sú ochotní pre ňu potlačiť seba, ísť mainstreem, hrať ľudské hry na popularitu, chodiť na koncerty, piť alkohol, mať v zime holé kríže. Absurdne dramatický večer - čistota Terezinej extázy prichádza medzi ľudí a vodka kostýmom presvecuje duše hľadajúce lásku práve v putike ako je Loft. Predsa len boli svetlom na konci tunela.
